"Hej Liz!" niekto na mňa zakričal. Otočila som sa aby som sa pozrela kto to je. Bol to Mattinus. Aké nečakané.
"Áno?" spýtala som sa sladkým hláskom.
"Dlhuješ mi pusu" usmial sa na mňa
"Áno?? Neviem o tom" šibalsky som sa na neho usmiala.
"Ja ti to rád pripomeniem" povedal a pobozkal ma. Jeho pery mi chýbali.
"Už si spomínaš??" spýtal sa.
"Hmm ešte nie" nahol sa ku mne. Pobozkal ma znova "teraz už áno" usmiala som sa na neho.
"Tak to ma teší. Už som sa bál, že moja frajerka trpí sklerózou" uťahoval si zo mňa.
"No dovoľ!" premerala som si ho od hlavy až po päty.
"Dovolím" zasmial sa a uštipol ma do líca ako keby som bola 5 ročné dieťa.
"Prestaň!" okríkla som ho a ťapla ho po ruke.
"Prečo, veď to je zlaté. Vyzeráš ako naše bábo" usmial sa a urobil to zas.
"Ešte raz to urobíš, tak z teba spravím fašírku pre leňochoda a ako náhradu za teba si vezmem Marcusa a bude sa starať o moje dieťa, a jeho otcom bude Marcus." povedala som mu. Urazil sa. Svojho brata neznášal.
"To by si neurobila" povedal chladne.
"Veď vieš že nie." ospravedlňujúco som na neho pozrela.
"Ale urazilo ma to"
"Viem." sklopila som pohľad. Nemusela som byť taká hnusná.
"Ideme von??" spýtal sa ma už s úsmevom na tvári.
"Jasnačka. Len sa doma prezlečiem." usmiala som sa a preplietla si s nim prsty.
"Ok."
"Mám zobrať tieto alebo tieto kraťasy??" ukázala som na modré a síve.
"Modré" povedal
"A navrh toto alebo toto" ukázala som sa biele tričko s nápisom: I ride UNICORN
A ružové tričko s motýlikmi.
"To biele" povedal. Ja som si to obliekla.
"Môžme ísť" povedala som
"Zamikáš!" skríkla som...
