Zobudila som sa na to, že niekto plače. Bol to samozrejme Nash.
Zobrala som ho z postielky a išla s ním do obývačky, aby sa mohol Martinus vyspať. Je celý deň na nohách. Musí strážiť malého Nasha až do chvíle dokedy mi doktorka nedovolí byť na nohách a on bude môcť chodiť do školy. Chcem aby dokončil štúdium. Nechcem aby kvôli nám nevyštudoval.
Prešla som do prázdnej izby, ktorá bude neskôr Nashovou izbou. Teraz tam bola len posteľ a jeho hráčky, oblečenie.
Zbrala som paplón a prykrila nás. Nash zatvoril očká a a ja s ním.
Zobudila som sa a vedľa mňa nikto nebol. Zľakla som sa. Čo keď Nash spadol z postele?? Čo keď ho niekto uniesol.
Zo strachom som vyšla z izby a chcela zavolať na políciu, keď som ho objavila s Marrimusom v obývačke. Úplne mi odľahlo.
"Ahaaa kto sa zobudil. Pozri mamina" ukázal na mňa Martinus a Nashovi sa rozjasnili očká.
"Keď som sa zobudil a robil si raňajky Nash začal plakať a ty si spala. Chcel som aby si sa vyspala a zobral ho od teba. Na stole máš omeletu" povedal a ja som sa išla napapať.
"Poď Nash. Ideš sa aj ty napapať" zobrala som ho na ruky.
Išli sme.do spálne. Tam som ho nakojila a prebalila.
"Martinus. Idem prať. Všetky Nashove veci sú v práčovni??" Spytala som sa.
"Nie.. Niečo je aj tu v obývačke. Idem ti to tam priniesť" odkričal.
Ja som za ten čas pozbierala veci z našej spálne.
Martinus si prišiel po Nasha a ja som išla prať.
Potom som prezliekla periny v našej spálni a dala to prať do druhej práčky.
V tej väčšej sa perú obliečky a v tej menšiej Nashove malilinké vecičky.
"Netreba mu výprať aj hráčky?? Nemá ich špinavé??" prišla som do deckej. Myslela som tie plyšové. Malý Nash sa radšej hral s takými než s hrkálkami.
"Môžeš dať prať toho veľkého maca a aj túto opicu. Včera ich ogrcal." usmial sa na mňa Martinus a ja som to odniesla do práčovne.
Neviem, či viete ale z Martinusa Gunnarsena som urobila tatka.
On o tom nevie ale tu na Slovensku u mňa doma ma syna Nasha💖 s Liz.
Nash ho s láskou pozdravuje a Liz mu posiela bozk💕💕💓
