V škole si ma nikto nevšíma. Na hodone sedím sama a nikto sa do mňa nestará. Rozmýšľam či vôbec vedia, že chodím s Martinusom. Silno pochybujem. Zavybroval mi mobil.
〰ako v skole??😉
✔nikto si ma nevsima✌✌ a ty??💋
〰mna sa kazdy pyta ze ci mi preskocilo😰 a to je este prva hodina👌💕 chybas mi💌💌
✔to za tebou cez prestavku nepridem😭😭
〰to mas pravdu...
✔ok..
Čo to do neho vošlo?? Ako že tak ma odbije?? Chcela som zamknúť mobil a odložiť do tašky aby som prestala na neho myslieť, keď mi napísal.
〰to preto lebo pridem k tebe ja💋✌
✔💜💜
Poslala som mu srdiečka a tešila sa kedy sa skončí hodina. Dnes je vážne super deň.
Crrrrrr
Zazvonilo na koniec hodiny.
Odložila som si veci do tašky. Pripravila učebnice na ďalšiu hodinu a vybrala peniaze.
Chcela som si ísť kúpiť niečo do bufetu.
Doktorka mala pravdu, keď ma varovala, že budem mať chute.
Zabite ma niekto.
Pozrela som sa koľko hodín, keď si niekto ku mne sadol.
"Ahoj láska" pozdravil sa mi.
"Ahoj mojko. Ideme do bufetu. Mám chuť na čínu."
"Ale v bufete majú len sladkosti" oznámil mi.
"Ale ja sladkosti nechcem. Chcem čínu." kričala som a zároveň aj plakala. No proste tehotenstvo. Čo vám tak poviem.
"Dobre. Ukľudni sa. Pôjdeme preč" utešoval ma.
"A kde preč"
"Do mesta. Tam si dáš čínu. Koľko len chceš"
"Ale ja nechcem ísť do mesta! Chcem jesť čínu doma pri telke." bola som ako malé decko.
"Dobre. Poď. Ideme domov." povedal Martinus. Zobral mi tašku a išli sme preč.
"A tvoj vak?" spýtala som sa v aute.
"Po škole mi ho Marko prinesie. Idem mu napísať."
"Okej." už som sa tešila na čínu. To bude mňamka.
