"Liz vstávaj. Zaspali sme" oznámil mi Martinus. Alebo presnejšie, zobudil ma.
"To nemyslíš vážne. To si spravil naschvál, aby sme nešli do školy" zamračila som sa na neho.
"Netuším o čom hovoríš" zasmial sa a pozeral sa do hora.
"To ma netrápi. Obleč sa a ideme. Prvú hodinu už nestihneme. Možno, že ani druhú, ale radšej ako byť doma." usmiala som sa zákerným úsmevom, ktorý vyjadroval pocit a la zmarila som ti plán. Bola som malý diabol.
"Ale ja nechcem." kňučal ako pes, ktorý nechce ísť na vodítko. Pokrútila som nad ním hlavou a vybrala si zo skrine boyfriendy na traky a k nim krémové tričko s kaktusmy. Pôvodne som chcela brať crop-top ale bála som sa o svoje bruško.
"Obleč si na seba svetlo modré rifle a krémové tričko. Na nohy si ber biele topánky." to bol rozkaz. Denne mu rozkazujem čo si má obliecť, aby sme boli rovnako zladený.
V kúpeľni som si vlasy zaplietla do vrkoča. Myslím si, že mi to pristane.
Bola som narcis. Úprimne mi to nevadilo. Hlavné pre mňa bolo, že keď ma nikto nepochválil. Pochvalila som sa sama.
"Zamikáš!" zakričal Martinus. Ako vážne?! Ja som sa zdokonaľovala a on ma podrazí takto.
Len som prekrútila očami a zamkla dvere. Zišla som dole a v aute ma už čakal Martinus s úsmevom od ucha k uchu.
"Och nie." povedala som.
"Čo je??" spýtal sa Martinus.
"Práve teraz sa skončila hodina Matiky a máme Biolu."
"Nechcel by som" zasmial sa.
"Budem musieť prečkať hodinu v sklade." náš učiteľ bol proste taký., že keď sme meškali poslal nás do riaditeľne.
Tí čo nechceli mať problémy, išli do skladu a tam počkali. Dnes som tak skončila ja.
"Čakam s tebou." povedal.
"Nie. Ty pekne krásne pôjdeš na hodinu." cmukla som na neho.
