"Liz...poďme kúpiť nejakú vecičku pre naše bábo" prosil ma Martinus. On má väčšie starosti s mojim, podotýkam mojim tehotenstvom.
"Nie nepôjdeme. Ešte ani nevieme, čo to bude. Ako chceš ísť nakupovať?" vysvetlila som mu.
"Ale prečo. Veď cumlík kúpiť možme" prosil ma Martinus.
"Bez komentára. Nič sa nekupuje." rázne som to skončila.
"Ale no ták.." zatiahol smutne.
"Žiadne no ták. Ideme ku mne domov. Keď prídu rodičia povieme im spoločne, že som tehotná."
"Spoločne?? Si si istá?" spýtal sa Martinus.
"Samozrejme, že spoločne. No ako asi." prekrútila som očami.
"No a nezabijú ma??" spýtal sa neisto.
"Nie. Neboj sa."
"Dobre. Verím ti." usmial sa.
"Poďme domov. Začína byť teplo" povedala som.
"Je ti dobre?? Nechceš vodu??"
"Nie. Je mi dobre. Poďme domov."
"Tam mám auto." ukázal na parkovisko.
"Poďme dole. Už sú tu." súrila som ho.
"Ale ja mám strach. Bojím sa."
"Už som ti povedala, že sa nemáš čoho báť."
"Dobre. Ale hovoríš ty" jasné prijímam rozkazy.
"Ok, ale švihni si." súrila som ho.
Prišli sme dole.
"Mami, tati..." začala som "no viete. Ja a Martinus. No a..som tehotná" povedala som im s úsmevom.
"Čo? To si ako predstavuješ mladá dáma. Keď si ho chceš nechať, tak tu bývať nebudeš." kričal na mňa ocko.
"Súhlasím s tvojím otcom. Choď si zbaliť veci a vypadni a s ním preč z môjho domu" zvrieskla mama. Takú reakciu som od nich vôbec nečakala. Myslela som, že budú radi.
"Ako chcete" vstala som a išla do svojej izby. Martinus išiel so mnou.
"Tu máš tašku" hodila som po ňom cestovnú tašku "baľ všetko, čo ti príde pod ruku. Bleskovo! Musím si ísť vybrať peniaze z účtu, aby som si kúpila byt." mala som nervy.
"Nie. Idem volať mame nech mi kúpi nejaký byt v meste do pól hodiny." prikývla som.
Keď odišiel do kúpeľne začala som baliť veci a potichu plakať. Balila som najprv tašku do školy. Potom prvú cestovnú tašku s vecami.
"Už to je vybavené. Treba ti nej..." prišiel ku mne a objal ma "Neplač mojko. Sadni si na posteľ. Ja ťa dobalím" dal m pusu do vlasov a pokračoval v mojej robote.
Keď sme mali debalené. Vyhodila som tašky von oknom a vybehla s Martinusom von. Zabuchla dvere a vydýchla.
"V pohode??" spýtal sa Martinus.
"Áno. Konečne som slobodná" usmiala som sa.
"Mama volala, že už máme byt kúpený. Viem aj adresu. Ideme tam. Mama povedala, že ten byt máme ako darček k tvojmu tehotenstvu."
"Ale ja nechcem, aby....ja jej vrátim peniaze."
"Ty nič nemusíš." pobozkal ma a naštartoval auto.
Byt bol nádherný. Veľký. Nemala som slov.
"Martinus ďakujem ti za všetko" pobozkala som ho a začala sa vybaľovať.
Čo hovoríte na časť??✔
Bola by som rada ak by ste mi do 💬napísali názor na knihu.💕💕👊
