O 9 mesiacov
"Martinus! Ja rodím!" zakričala som na neho.
"Čo??" spýtal sa začudovane.
"Vytiekla mi plodová voda!" kričím.
"Ideme do nemocnice"
"No nie. Do cirkusu" pretočila som očami.
"Nehádaj sa so mnou" povedal.
"Ja sa nemám hádať? Aaaaaa..." zakričala som.
"Čo sa deje?"
"Nash chce ísť von" povedala som. Mala som toho plné zuby.
"Dobre. Pomaly vstaň" chcel ma nadvihnut ale nešlo to.
"Rodím doma" oznámila som mu.
"Ako? Čo?" nechápal
"Prines lavor s teplou vodou a uteráky" kričala som a tlačila.
"Aaaaaa" kontrakcia.
"Už som pri tebe láska" pribehol Martinus s uterákmi.
"Voda sa už zohrieva" pohladkal ma po líci "bude dobre" povedal.
"Nevládzem." oznámila som mu.
"Ani ja" pozrela som na neho prepalujucim pohľadom.
"A čo mám povedať ja??"
O 3 hodiny neskôr
"Zatlač poslednýkrát" povedal Martinus.
"Aaaa" zakričala som.
"Už je vonku" odľahlo mi.
"Toto je náš malý Nash. Chceš ísť k mamičke??" spýtal sa Martinus a podal mi malého chlapčeka zabaleného v uteráku, ktoré plakalo.
"Môj malý Nash" povedala som mu. Pozrel na mňa pohľadom plným lásky a prestal plakať
"Má ťa rád" povedal Martinus.
"Aj ja jeho" dala som mu pusu na čelo a podala ho Martinusovi.
"Zavolaj mojej doktorke nech ma príde skontrolovať" povedala som Martinusovi. Prikývol a zavolal jej.
"Príde o 10 min." oznámil mi.
"Liz, bola si veľmi štatočná" oznámila mi doktorka.
"Ďakujem."
"Nash aj ty ste v poriadku." usmiala sa na mňa.
"Ale musíš oddychovať, aby si nabrala silu" usmiala sa na mňa a odišla.
