"Už došla čína." povedal Martinus. Bola som celá natešená. Konečne.
Podal mi moju porciu a ochutnala som ju.
"Mňam. Pre toto sa oplatilo utiecť zo školy." povedala som Tinusovi.
"Ale nezvykaj si." žmurkol na mňa.
"V mojom stave si to môžem dovoliť" zasmiala som sa.
"Tak potom aj ja"
"Ty nie si tehotný" upozornila som ho.
"Ale moja priateľka je" žmurkol na mňa.
Ja som sa na neho usmiala a dala mu pusu na líce.
"Teší ma, že sa za mňa už nehanbíš." povedala som mu. A sklonila pohľad.
Pozrel sa na mňa a nadvihol mi bradu.
"Ja som sa za teba nikdy nehanbil. Len som sa bál, ako ťa oni pochopia. Ale ver. Že ťa milujem. Bol som hlupák a nevedel som čo robím. Zaslepil ma pocit, že moje meno pozná celá škola. Dokážeš mi odpustiť?" spýtal sa.
Ako odpoveď som ho pobozkala. On vedel, že ho milujem.
"To znamená áno??" spýtal sa tak nechápavo.
"Nie. To znamená, že s dieťaťom utečiem do zahraničia."
"To mi neurobíš" pozrel na mňa smutným pohľadom.
"Samozrejme, že nie. Ako by som mohla??"
"Ty by si to dokázala" usmial sa.
"To by som sa musela najprv volať Hitler." oznámila som mu a ďalej jedla čínu.
"Dobrú noc Martinus" povedala som mu. Pozerali sme telku, ale ja dom bola strašne unavená..
"Už ideš spať?" spýtal sa.
"Hej. Som unavená a zajtra musíme ísť do školy a zostať tam celý deň" oznámila som mu a pozrela na neho pohľadom a la žiadne námietky.
"Dobre ako chceš, prídem neskôr. Chcem to dopozerať."
"Ja som nič také, že máš ísť spať nepovedala" otočila som sa a zmizla v spálni. Prezliekla som sa do pyžama.
Ľahla si na posteľ a ponorila sa do ríše snov.
Páči sa vám príbeh??✊
Aby som vedela, či to má zmysel dokončiť ho😉
