"Nebolí ťa ruka??" spýtal sa ma Martinus, keď sme vyšli z ordinácie.
"Nie. Veď to bola malá ihla." zasmejem sa.
"Malá?! Vieš jak mi bolo zle? A to som sa len pozeral." prekrutil s očami.
"Si úplný slaboch" drgla som mu do ramena.
"Ja a slaboch?! Vydržím viac ako ty" premeral si ma pohľadom.
"Neviem, kto chcel ísť pred dvoma týždňami kupovať cumlík pre bábo. A naozaj netuším, kto sa bojí malilinkej ihly" pozrela som na neho pohľadom a la pravdu mám ja.
Zajtra idem s Martinusom po prvýkrát do školy.
Za tie dva týždne som nebola ani ja ani on. Stále sme chodili po doktoroch a Martinus ma musel viesť.
Ráno
Crrrrr
Zobudili sme sa na budík v našej spálni. Martinus ho vypol.
"Musime ísť do školy??" spýtal sa v polospanku a prehodil si cezo mňa ruku.
"Áno musíme. Už sme toho veľa zameškali." odsunula som mu ruku a vstala z postele.
Zo skrine som si vybrala čierne legíny a červené tričko. Na nohy som si dala svoje červené Nike Huarache, ktoré mi kúpil Martinus, ako darček k tehotenstvu. ( aj ja chcem byť tehotná s Marcusom Gunnarsenom a dostať nike Huarache. Kto ich ma??😉👌 lebo ja nie😧😰)
Topánky si dopasuvávam k oblečenie podľa farby.
"Martinus!! Obleč si čierne nohavice, červené tričko a tie nike huarache čo máme rovnaké" zakričala som mu, keď som vychádzala z izby. Martinus má inak 5 párov nike huarache a ja iba jedny. Budem plakať.
"Rozkaz prijatý" odkričal mi. Toto neznášam, keď spravý.
Vošla som do kúpeľne a tam sa dala do kopy. Dlho mi to netrvalo. Iba som si zakryla kruhy pod očami korektorom.
Vlasy som si prečesala kefou a vyžehlila. Dnes bude super deň. Tak to cítim.
"Martinus už si??" spýtala som sa ho. Respektíve zakričala.
"Hej hej." došiel. Za mnou na chodbu. Máme tu dve kúpeľne a každý má svoju.
Popadla som svoj batoh a chcela utiecť, ale Martinus ma predbehol. Prekročila som nad ním oči a zamkla byt.
"Dnes si chytala." čakal ma usmiaty Martinus pri aute.
"Viem" prišla som k autu. Chcela som nastúpiť, ale Martinus ma pri otváraní predbehol a otvoril mi dvere on.
"Och. Aký gentleman sa z teba stal" dala som si ruku na ústa, že sa čudujem.
"Si prekvapená, že??"
"No samozrejme." pretočila som očami a ďalej ho neriešila.
Keď sme už boli pred školou, chytila ma panika. Ale, že totálna. Som zvedavá, čo na náš vzťah povedia ostatní.
"Liz. Ničoho sa neboj" povedal, keď sme zaparkovali pred školou. No skôr Martinus zaparkoval. Iba som mu prikývla.
Martinus vystúpil z auta a ja s ním.
Chytil ma za ruku a oprel si ma o auto.
Pobozkal ma.
Do bozku som sa usmiala.
"Nemusíš tu hrať divadlo." zašepkala som mu do uška.
"Ale musím im predsa ukázať, akú mám skvelú priateľku, ktorá čaká moje dieťa" odšepol mi.
"Naše dieťa" opravila som ho a už sme išli za ruky do školy.
Každý sa na nás pozeral pohľadom a la Martinus berie drogy.
Dnes trochu dlhšia😉💪
Lebo zajtra je piatok a potom je víkend a ja nemám doma wi-fi😰😰
