Mafian's LOVE

Útek

Zrazu mi príde veľmi smutno a cítim sa skľúčená. Ako mi  všetci mohli toto urobiť? Čo som až také spravila zlé? Sadla som si na kraj postele a zrak som uprela na darček ,
krabicu zabalenú v kvetinkovanom obale a zaviazanej veľkou červenou mašľou. Zobrala som si ju na kolená a opatrne som ju otvorila. Boli v nej krásne , dlhé biele šaty. Určené boli asi na nejaký veľký ples. Jediná vec ktorá ma dnes náramne potešila. Vyšla som z izby a snažila som sa ho nájsť aby som sa mu za ten krásny darček mohla poďakovať. Určite museli byť veľmi drahé. Prechádzala som uličkami a rovnými chodbičkami otvárala dvere ale všade samé izby. No nakoniec som otvorila jedné dvere na konci chodby a boli tam všelijaké počítače a prístroje. Boli tam ešte jedné dvere ale boli zamknuté. Vychádzali z nich zvláštne zvuky akoby niekto volal o pomoc. "Ale nieeeeeee."povedala som si. "Načo by tam mal uvezneného človeka? " Pustite ma!" Niekto kričal. Ten hlas mi bol povedomý. Bol to mužský hlas. Nemohla som si vzpomenúť. " Haloo je tam niekto?" Opýtala som sa. " Dievča uteč kým sa dá ." " Ak nie ,onedlho zabijú aj teba." Povedal ten známy mužský hlas. V mysli som si povedala : "Nie, nie to nemôže byť pravda veď povedal že som jeho všetko." Spanikárila som. Začala som hľadať východ z tohto domu. Nakoniec som ho našla. Nikto nikde nebol tak som rýchlo otvorila dvere a utekala som najrýchlejšie ako sa len dalo. Zrazu sa mi rozmazalo pred očami. Ledva som videla. Zrazu som sa potkla a spadla na zem. Ležala som na zemi nič som nevidela od únavy a strachu. Zrazu som počula ako ten povedomý chlapčenský hlas začal kričať  a stále bol bližšie :  "Preboha ,preboha čo si to urobila ." Mal v hlase strach. Cítila som to. Cítila som ako ma niekto zobral na ruky a niesom ma ,
a potom ma položil na posteľ a prikryl prikrývkou. Už si nič po tom čo sa stalo  nepamätám. Iba to že som po celý deň spala. Mala som v sebe strach. No to som ešte nevedela čo sa stane keď sa zobudím.