Mafian's LOVE

Výlet

"VSTÁVAŤ VSTÁVAŤ SPACHTOŠ IDE SA NA VÝLET." " Ešte 5 minút. "Vstávaj lebo na teba vylejem ľadovú vodu." Hneď ako som to počula vyskočila som z postele otvorila oči a pozrela na Sebastiána. " Hahahah vedel som že to na teba zaberie ." " Hahahah veeeeľmi vtipné ." Pozrela som sa naňho a nebol oblečený celý v čienom. Mal na sebe síce čierne botasky, svetlo modré na kolenách potrhané rifle a bile tričko. "Ja viem že som pekný hahah." Povedal. Rýchlo som obrátila zrak a povedala mu : " Ano si taký pekný ako pondelkové ráno ." Zasmial sa tak som sa začala smiať aj ja. " Milujem ten tvoj úsmev." " No dosť už sladkých rečičiek choď sa obliecť budem ťa čakať dole v obývačke." " Dobre." Išla som sa pripraviť a zišla som dolu do obývačky. Cítila som jeho pohľad. Ja som pozerala rovno pred seba nech si uvedomí že je mi rovnocenný. "Tak čo ani sa na mňa len nepozrieš?" "Aale no, snaď ti je to ľúto." Usmial sa. Zobral ma za ruku a vstúpili sme do auta. " No a teraz ti zaviažem oči  šatkou aby to bolo prekvapenie." "Ďakujem že nič nevidím ." Keď šofer zastavil povedal mi : počkaj tu , ja ťa zoberem za ruku len si nedávaj dole tú šatku z očí ." Vystúpil otvoril mi dvere zobral ma za ruku a viedol k cieľu. Kráčali sme až tu zrazu sme zastali. "No a teraz pozeraj." Zašepkal mi do ucha a dal mi šatku dole. "To je naaaaaadhera." Bolo to krásne. Čistá priehľadna rieka medzi krásnym hustým lesom. Bol tam výhľad na hory a skaly. Bolo to úžastné. " Ďakujem že si ma sem zobral." " Chodieval som sem s mojimi rodičmi kým nezo....." nedopovedal to ale ja som presne vedela čo chcel povedať. Objala som ho aj on mňa. Pozerali sme na výhľad a na tú krásu. "Vieš, si to jediné štastie ktoré v živote mám prosím neopúšťaj ma ."  "Neboj to sa nikdy nestane ." Povedala som mu. "Odkedy mi zomreli rodičia bol som po celý čas smutný a zlý ale keď som stretol teba všetok svet sa mi obrátil naruby ,chápeš?"
"Chápem. " Boli sme ticho. A tu zrazu ma chytil okolo pása a ŠUP hodil ma do vody. Za mnou skočil aj on. Smiali sme sa špliechali sme na seba vodu a plávali sme . Hoci aj v šatách . Nám to bolo v tej chvíli jedno. Vyšli sme z vody a kráčali po slnku do limuzíny. Asi to vopred naplánoval pretože mal so sebou uteráky. Jeden som si zobrala a sadla som si naňho. Celú cestu sme si držali ruky až kým sme neprišli domov. Prišli sme pred moju izbu. " Ďakujem za dnešok. Poslednú dobu som si ťa obľúbila." " To má byť kompliment?" " Buď ticho lebo to pokaz..." nestihla som dopovedať   a on ma pobozkal. V živote som sa nebozkávala až doteraz. Dal mi pusu na čelo a rozlúčili sme sa. Ľahla som si na posteľ a z ničoho nič som začala rozmýšľať o tom mužovi čo tam včera kričal. Ten hlas, ten hlas oddakiaľ poznám. V kľude som zaspala. Ale čo sa malo stať zajtra nikomu nikdy neprajem.