Mafian's LOVE

Tá neznáma

Ráno bolo príjemné. Vedieť že je pri mne a cítiť jeho vôňu. Bolo to ukľudnujúce. Ráno nás zobudilo silné letné slnko. Dnes bol náš deň vyraziť na výlet. "Dobré ránko ." Povedal. Usmiala som sa naňho. Vstala som z postele a na kresle som mala pripravené veci na dnes. Obliekla som sa a prichystala do Talianska. "Poď ideme na raňajky." Ešte päť minút." Mám na teba vyliať ľadovú vodu? Mám ju pri sebe." Hneď vyskočil z postele na nohy. Pozrel sa na mňa tým svojým pohľadom. "Hahahah takže aj na teba to zaberá?" "Už som sa vážne bál." Zasmial sa. Prišli sme dole do kuchyne a sadli si za stôl. "Chcem ti dnes predstaviť našich najdôležitejších ľudí keď prídeme do Talianska. " "Dobre už sa teším." Dojedli sme . Podávali sme veci do kufra , nasadli do auta a šofér nás odviezol na letisko. Mali sme osobné lietadlo. Niekedy  sa cítim  ako princezná. Celú cestu som mala zavreté oči a silno som držala Sebastiána za ruku. Mám ohromný strach z výšok. "Konečne pristávame." "Hahah len trochu slabšie s tou rukou lebo kvôli tebe mi ju ešte budú musieť amputovať." Pozrela som sa naňho svojím vražedným pohľadom a hneď sa upokojil. " Ty si jediný človek ktorý ma dokáže rozosmiať a ktorý mi každú chvíľu rozkazuje."zasmial sa. Už sme boli konečne na zemi. Ako sme vyšli z lietadla čupla som si na zem a začala ďakovať. Sebastián sa tak začal smiať až sa chytal za brucho. " Čo je? Som rada že som to prežila." "Bol to len polhodinový let" "Ano a ja mám fóbiu z výšiek."
"No dobre už poď nemôžem sa dočkať keď ťa im predstavím." Nepovedala som nič. Prišli sme k cieľu. Bolo to dosť ďaleko od ľudí a bolo to za velikánskou bránou samozrejme na kód.  Mala som strach že si ma neobľúbia. A bolo to asi na mne vidieť pretože mi povedal:  "Neboj sa , budeš sa im páčiť." Kývla som hlavou. Vošli sme dovnútra. Bolo to podobné našej vile. Ale bolo to ako opevnený hrad abo čo. Každú chvíľu som čakala kým ma zrazu prebodne strelec so šípom. Ja a moja fantázia. Prišli sme dnu a čakali na nás v hale kopa ľudí. Zľakla som sa. Išli sme tam ruka v ruke. Aspoň to ma ukľudnilo.  "Ahoj Sebo!" Každý sa mu zdravil. " Koho si to tu sem vedieš?" So šibalským  úškrnom na tvári sa ho pýtali." " Ahojte rád vás všetkých vidím. Dnes sme sa tu zišli aby sme zistili tajné kódy Červených škorpiónov. Ako všetci viete Červený škorpióni  sú naši najväčší nepriatelia a všetci ich chceme zničit.Teraz je tá správna chvíľa zaútočiť. A teraz tú dobrú správu. Priviedol som si tu dievča ktoré mi zmenilo život a robí ma tým najšťastnejším chlapcom na celom svete. Volá sa Sisa." Pozrel sa na mna a usmial sa. Každý v miestnosti mi začal tlieskať. "Ďakujem som veľmi rada že môžem byť medzi vami a dúfam že si ma časom obľúbite." Sebastián ma zobral za ruku a predstavil ma svojmu naj kamošovi taktiež jeho manažérovi Kubovi. Jednej profesionálnej karateistke s čiernym pásom Janke. Hneď sme si padli do oka. "Kde je Laura ?" " Mala tu predsa byť už dávno." "Aaa už je tu." "Sebooo už som tu prepáč že meškám." Ten hlas mi bol povedomý. Otočila som sa a zbadala som svoju BFF Lauru medzi mafiánmi. Otočila som sa napokon uvidela aj ona mňa. Hneď sa zastavila a pozrela namňa ako kedy som bola nejaké zjavenie abo čo. "Vy sa poznáte ?" Opýtal sa Sebastián. Prišla ku nám  a hrubým nahnevaným hlasom som mu povedala : " Áno a ani nevieš ako veľmi. " Nespustila som z nej ani na sekundu oko. Oheň mi horel v očiach.  Čo som urobila potom sa dozviete v nasledujúcej kapitole. Veľmi vám chcem poďakovať že ste sa rozhodli čítať môj príbeh. A za pravopisné chyby sa ospravedlňujem.😅😅 Ďakujem❤❤