Mafian's LOVE

Otec

Prišli sme pred vilu. To čo som videla som nemohla pochopiť. Čakal tam namňa ocko na vozíku. ŽIVÝ.ON JE ŽIVÝ. Ako zastalo auto hneď som z neho vybehla a bežala som rovno k ockovi. "Ociiiiiiii!" Kričala som. Videla som ako sa usmial a roztvoril svoju náruč. "Srdiečko moje." Povedal ako sme sa objímali. "Akoto že si živý?"
" Ako si odišla Sebastián ma hneď zobral do svojej nemocnice a hneď ma dal operovať. Trafili ma ale nie do srdca ale tesne pod hrudník." " To Sebastián ťa zachránil?" " Áno." Videla som prichádzať dalšie dve autá do dvora. Z jedného vyšiel Sebastián. Mal ruky vo vreckách a usmieval sa namňa keď videl že už viem že ocko žije. Rozbehla som sa aj k nemu a objala som ho najsilnejšie ako sa len dalo. Dal mi pusu. Bože aká som bola rada že sú obidvaja nažive. "Ďakujem ti že si ho zachránil." "Pre teba všetko . Vedel som že sa potešíš." " A prečo ste ho vlastne celú tú dobu držali uvezneného?" " Poď dnu tam ti to vysvetlím." Išli sme všetci traja do obývačky a sadli sme si na gauč. Zrazu bolo ticho až kým ho Sebastián neprerušil. "Chela si vedieť prečo sme ho tam tak dlho držali?" Pozrel sa na ocka a potom namňa. "Tvoj otec bol niekedy najlepší kamarát s mojimi rodičmi." " Slúžil ako tajný agent u Červených škorpiónov. Všetko prebiehalo hladko až kým..." zastavil sa. " Až kým ná nezradil. " " Prezradil im naše kódy. Moji rodičia a niektorý muži z nášho gangu boli práve vo veľkých továrňach. Červený škorpióni kedže vedeli naše kódy nastavili výbuch. Za 1 minútu všetko vybuchlo. Zomrelo 24 mužov
a moji rodičia." Pozrel sa do zeme. Nikdy nerozprával o rodičoch ale teraz mi všetko vyrozprával. Bolo mi ho ľúto. Pritisla som sa k nemu a objala som ho a pohladkala ho líci. "Ako si mohol oci ?" Potichu som povedala . " Červení škorpióni nakoniec zistili že som iba špión. Vyhrážali sa mi že ak im nepoviem kódy zabijú celú moju rodinu." " Oni vedeli o mne všetko." " Bál som sa o vás tak som im podľahol." "Sebastián je mi to naozaj ľúto." Sebastián prikývol hlavou. "Odpustené ale to je tvoja posledná šanca. Stráž si ju."
" Neboj budem." Podali si ruky a objali sa na náznak odpustenia a mieru. Odľahlo mi. " Ani neviete aká som šťastná. A ako nato že žiješ zareaguje mama?" Už sa teším ako ju uvidím." Povedal. Z toho všetkého šťastia sa tetaz muselo niečo stať. "BUM." Niekto vonku vystrelil z pištole. Rýchlo sme všetci aj naši muži vybehli von pozrieť sa kto to je. Tomu čo som videla som nechcela veriť. "Preboha." Povedala som. Stála tam Laura. Mala pištol a mierila si ju na hlavu. " Laura nerob to!"
Čo sa stane s Laurou?
Ako zareaguje mama na oca o ktorom si myslela že je dávno mŕtvy?
A ako sa budú ďalej veci vyvýjať medzi Sisou a Sebastiánom?