Mafian's LOVE

Zradca

Prišlo ráno. " VSTÁVAŤ, VSTÁVAŤ SPACHTOŠ ." zakričal. "Ešte päť minút." Zrazu som zacítila na chrbte plazenie. "Háááád ." Zakričala som a hneď som vyskočila z postele. "Hahahah veď   je to tvoj šál som ťa chcel vyštvať z tej postele." Zasmial sa. "Blbec veď ja mám z hadov fóbiu." "Aj zo šálov ?" Zachmúrila som sa naňho. "Joooj nehnevaj sa namňa zlatko ." Zlatko ? Normálne ma to ohrialo pri srdci. Cítila som sa akoby som patrila iba jemu. " Ty , nemáš teplotu ?"povedala som. "Ále všetko pokazíš ." "Nehnevaj sa namňa zlatko " povedala som a zasmiala  sa. Zrazu pristúpil ku mne a dal mi pusu. Kufre sme pobalili do kufra a prišli sme na letisko. Sadli sme si do lietadla. Zrazu ma chytil okolo pása a pritúlil si ma k sebe. "Mysli na pekné veci ." Povedal mi. "Ďakujem za radu ."zaškerila som sa naňho. V skutočnosti som myslela iba naňho. Dal si bradu na moju hlavu. Konečne sme pristáli. Vystúpili sme z lietadla a povedal :" Nezabudni si kľaknúť a ďakovať Bohu že si prežila cestu lietadlom ." Začal sa smiať. Naschvál si kľakol a začal ďakovať že žije. Tak som sa začala smiať až som si chytala brucho. "Teraz si si so mnou vymenil rolu." Zasmiala som sa. Vstal a objal ma. "Ani nevieš ako ťa milujem ." "Aj ja teba." Povedala som. Prišli sme do vily. Laura prišla hneď za nami. Tvárila sa veľmi divne. "Čo ti je?" Opýtala som sa. Hneď nasadila úsmev. " Ale nič. " Prišiel ku nám nejaký muž. A Sebastiánovi povedal:" Zistili sme kto dáva naše kódy Červeným škorpiónom." "Kto hneď mu hlavu odstrelím." Povedal Sebastián. Zrazu som si všimla ako Laure vypadla z oka slza. Potom som pochopila kto nás zradil. Laura. Ale veď oni ju nemôžu zabiť. Postavila som sa pred ňu a zašepkala som jej :" Ničoho sa neboj ja im ťa nedám." Muž povedal :" Laura Vavrinčíková." "Prosím?" "To nemôže byť pravda ." Povedal Sebastián. Pozrel sa na Lauru ktorá stála za mnou. " Ja vám nedovolím aby ste ju zabili ." " Sisa choď do svojej izby idem sa s Laurou porozprávať." "Nemám päť rokov Sebastián." " Je to moja najlepšia kamarátka nemôžeš ju len tak zabiť. " " LEN TAK LEN TAK? Veď sme mohli prísť o všetko keby sme to nezistitli." Zakričal. "Prečo si to vôbec robila veď sme ťa chránili a naši rodičia boli najlepší kamaráti na život a na smrť. " "Veď to. To kvôli vám mi zomreli rodičia. Chcela som sa vám pomstiť za všetko. Keby pre vás nepracovali žili by , a boli by sme spolu štastní." Povedala. " Nemala si to robiť teraz budeš za svoje činy pykať." Muž ju zobral za ruku a ťahal ju za sebou. "NIE!" Zakričala som tak nahlas ako nikdy predtým. Každý sa namňa otočil. " Ak to urobíte Laure nikdy sa na teba ani len nepozriem. Po celý môj život sa budem snažiť od teba újsť a budem ťa z duše nenávidieť." " Počuješ? Budem ťa nenávidieť ." Zrazu sa akoby Sebastiánovi zrútil celý svet. Videla som mu to na tvári. "Pre teba to urobím. Nezabijem ju ale pod jednou podmienkou. Bude musieť po celý život pracovať iba premňa. Raz urobí čo i len jedinú chybu padá jej hlava na zem." "Ďakujem ." Povedala Laura a kľakla si. "Uvedomila som si čo som..." ani nestihla dopovedať a Sebastián jej skočil do reči. " Ticho nezaujímajú ma tvoje zbytočné slová buď hlavne rada že žiješ. A tetaz padaj z mojich očí." Odišli sme so Sebastiánom do našej izby. " Ďakujem ďakujem ti že si to premňa urobil. Ja viem akú hroznú vec urobila a mala by zato pykať ale nezniesla by som ten pocit. Je moja naj kamoška od môjho útleho detstva. Keby bola mŕtva zrútil by sa mi celý svet. Už by som nebola tá stará a dobrá Sisa." " Ja viem." Povedal. " Urobil som to hlavne pre teba. Lebo ťa milujem. " Začali sme sa bozkávať. 
Bol veľmi citlivý. Ja som tú jeho stránku v ňom už dávno našla. Zrazu ma prestal bozkávať. Kľakol si na zem vytiahol niečo z vrecka a povedal. : "Sisa viem že si so mnou toho zlého pozažívala už veľmi veľa ale nikdy ťa nechcem stratiť.  Ak by som ťa stratil celý môj život by nemal zmysel .Milujem ťa. Viem , chcel som sa ťa to opýtať  v nejakom príjemnejšom mieste ale už to nevydržím. Sisa budeš so mnou chodiť ?" Otvoril krabičku a v nej bol prsteň s pravými diamantami. "Áno, áno a ako veľmi." Skočila som mu do náruče a opäť sme sa začali bozkávať. Ako sme prestali zobral mi ruku a nasadil mi na ňu prsteň. Bol to môj najšťastnejší deň v živote. "Cítila som sa akoby ma požiadal o ruku ale aj to raz príde" povedala som si.
Kto je ten muž čo volal o pomoc za zamknutými dverami?
A koho dá Sebastián k Červeným škorpiónom ako špióna? Všetko sa dozviete v nasledujúcej kapitole. Ďakujem vám všetkým že čítate môj príbeh. ❤❤Ľubim vás.