Mafian's LOVE

Škola

"Crnnnnnnnnn". Opäť ako za staré dobré časy ma zobudí budík. Ako prvé na koho začnem myslieť je Sebastián. Ako som ráno vstala bola som zvyknutá na jeho úprimný mesiačikový úsmev. Úprimne? Chcem sa tam vrátiť ale neviem ako. Začnem sa pripravovať do školy. Mám už vybavenú ospravedlnenku do školy. Začala som sa pripravovať. Zišla som dole do kuchyne. Mamka tam stála a pripravovala mi desiatu. " Ako si sa vyspala miláčik"? "Celkom dobre." "Zlatko neklam veď máš kruhy popodočami." " Je to až tak vidno?" Opýtala som sa. " Čo ťa tak trápi zlatko. "? "Ale nič." Čudne sa namňa usmiala dala mi desiatu do ruky rozlúčili sme sa a šup na autobus. Mamka ma všeliajak nazývala napr.: miláčik , zlatko , slniečko , dokonca aj drobec. Prišlo mi to smiešne. Ako som si sadla do autobusu ako zvyčajne som si vytiahla knihu a začala čítať ale namiesto čítania a rozmýšľania nad výkendom som rozmýšľala na Sebastiánom. Uvidím ho ešte niekedy ? Ale to čo spravil môjmu otckovi sa nedá odpustiť. Mamke som to ani len naznačiť nemohla že čo sa stalo.  "Dofrasa." Omylom som vykríkla na celý autobus a každý na mňa zaačal pozerať ako na najväčšieho debila. "Dofrasa." Povedala som si v duchu. " Veď ocka Sebastián nepostrelil. Veď on prišiel až vtedy keď sme už ležali na zemi." " Bože ja som krava. On ma po celý čas len chránil a ja som naňho nakričala ako taká krava ." Autobus mi zastavil. Vystúpila som a kráčala som ku škole. Mala som v sebe trochu strachu. Hneď ako som vstúpila som do školy  hneď som tam videla Domču a Lauru. Prikráčala som k nim a povedala som :" Čaute." Celú dobu som sa pozerala do zeme . " Ahoj."  "Neboj Laura mi všetko vysvetlila ." Začala Dominika. "Vážne?" Pozrela som sa im konečne do očí. "Dik Lauri." Poďakovala som sa. Som rada že som to nemusela vysvetlovať druhý krát. "Ty si sa vlastne prečo  prihlásila za špiónku ?" " vieš aké je to nebezpečné že áno ?" " Vieeeem ale niekde vo väčšom súkromí ti to celé vyrozprávam. Hlavná chodba nieje práve to najvhodnejšie miesto na rozprávanie takej témy." Ako to dorozprávala videla som Sebastiána ako sa rozpráva s menšou skupinkou chlapcov. Videla som ako sa kútikom oka pozerá namňa. "Ach bože." Povedala som. "Čo sa stalo?" " Otočte sa ale nenápadne je tam Sebastián." "Do riti!" Povedala som. "Musím si ísť na chvíľu prevetrať hlavu o chvíľku prídem." " Jasné len choď my ťa počkáme v triede." Rozlúčili sme sa. Išla som na najtichšie miesto. To jest knižnica. Začala som si čítať názvy kníh keď sa tu z ničoho nič objavil Sebastián. Pristúpil ku mne a povedal." Ahoj. Nevedel som že máš rada knihy." Ostala som ticho. "Dobre viem čo sa stalo včera ale musíš pochopiť že ja som ho nezastrelil . Bol to náš hlavný strážca. Myslel si že niečo kradnete alebo čo." Povedal. Začala som : " Ja viem že si ho nepostrelil ty." " Vážne?" Celý natešený povedal. "Chýbala si mi."
" Aj ty a veľmi." Tak silno ma v tú chíľu objal že som ledva dýchala.
"Prosím príď naspäť." "Keď sa zobudím a hneď ako prvé vidím teba zlepší mi to celý deň." " Oooo pán veľký ma začal prosiť." Zasmiala som sa. " Milujem tvoj smiech." " Tak prídeš? O všetko sa postarám ale keď prídeš aj na rukách ťa budem nosiť." Začala som sa smiať. " Sľubuješ?" Milovala som keď ma o niečo prosil. " Áno, čestné skautské ." Povedal. " No dobre ." Tak sa potešil že podskočil prišiel bližšie a zobral ma na ruky. " Prestaaaň sme v knižnici." Smiala som sa. 
" No a ? Nech každý vie že si moja malá princeznička." " Šššššššš." Každý v knižnici na nás začal šuškať. Vyšli sme von z knižnice . Kráčali sme po chodbe a zrazu sa rozleteli hlavné vchodové dvere na všetky svetové strany. Prišli mužy a ženy z nášho gangu. Mali v rukách zbrane. Zrazu jeden k nám rýchlo pribehol a skočil na nás. " Pozoor." Zakričal. Všetci sme v momente spadli na zem. Počula som výstrel . Všetci v škole začali kričať a behať po celej škole. Dvaja ochrankári ma zobrali so sebou. Pozrela som na Sebastiána a z vrecka vytiahol zbraň. Niekto nás chcel zastreliť ale kto? . Sebastián mi len rýchlo povedal : " Budeš v bezpečí stretneme sa doma." Dvaja muži ma rýchlo zobrali a strčili ma do auta a rýchlosťou svetla sme upaľovali do vily.
Prečo nás chcel ten doposiaľ neznámy človek zabiť? Čo sa stane po tom ako prídem do vily? Prečo mali môjho ocka po celý ten čas uvezneného v tých dverách? A čo bude s Laurou a Domčou? Všetko sa dozviete v ďalšej kapitole .