Mafian's LOVE

Stretnutie

Dnes ako každý iný deň boli nudné ako po celý môj život. Ako uz viete volám sa Silvia ( Sisa ) a chodím do deviateho ročníka základnej školy.
Ráno ma zobudí hlasný a nepríjemný zvuk budíka. "PIIIIIP PIIIIIP PIIIIIP!!!!!" Tak som vyskočila z postele až som si buchla moju hlavu o roh postele. Dnes je Piatok konečne posledný a únavný deň v škole. Pripravím sa do školy zoberiem si ešte stále zalepenými očami od spánku nejakú knihu z hornej police rozlúčim sa s rodičmi a vyberám sa na autobus. Ostalo v ňom jedno voľné miesto pre mňa až som sa cítila akoby bolo iba premňa. Vyberiem si knihu z tašky a začnem čítať. Prechádzam očami po riadkoch knihy ale namiesto toho rozmýšľam nad terajším výkendom. Pozriem sa von oknom a vidím v ňom moju obľúbenú železničnú zástavku ( samozrejme neznášam ju z duše ). Vystúpim z autobusa a vidím tam nejakého chlapca celý v čiernoch na niekoho čakať. Tipla by som mu takých 15. Neviem prečo ale celkom sa mi na prvý pohľad zapáčil. Ale kráčam ďalej aby som stihla školu. Pozdravím svoje BFF Lauru s ktorou máme podivnú reč ktorej nikto nerozumie a Domču ktorá mi niekedy pripadá sama o sebe ako Einstein. Pozdravím ich ale hneď nato začne zvoniť. Celý deň bol celkom podivne fajn až na ten incident v jedálni kde sa mi vyliala polievka na celú tácku. Ale ako zvyčajne Laura mi povedala: "To si celá ty ." Na konci dňa som sa vybrala sama na zástavku ( ako inak ) a čakala som na svoj autobus kedy konečne vypadnem do svojej naobľúbenejšej postele. Ale ako som prišla opäť tam bol. Chlapec z rána. Krátke hnedé vlasy , pekne upravené, hnedé orieškové oči a krásne opalenú pleť. Samozrejme celý v čiernom. Chcela som sa mu prihovoriť ale nestihla som. On prikráčal ku mne a zrazu z ničoho nič ma pozdravil. " Ahoj." Videl som ťa tu pár krát a prišlo mi to ako škoda aby sme sa nespriatelili." Pomyslela som si v duchu že ja by som si ho uuuurčite zapamätala ale keď inak nedá... "Ahoj." Odzdravila som sa mu. " Teba som tu ešte nikdy nevidela odkiaľ si ?" " Dlhý príbeh ." Odpovedal. Prišlo mi to trochu , no dobre veľmi zvláštne aby jeden chlapec mal veľký príbeh o tom kde býva. " Mňa nerieš , povedz mi niečo o sebe ." Akože vážne? Ani ho nepoznám a celý svoj životný príbeh mu tu budem vykecávať. Aj keď nieje skoro čo ale čo si o sebe vlastne myslí? "Vidím že som ťa niečim urazil ." Ostala som ticho. " No prepáč ak som povedal niečo zle len sa na mňa tak vražedne nepozeraj aj keď ten pohľad zažívam skoro každý deň ." Neviem čo tým myslel že ho zažíva každý deň ale zostala som ajtak ticho. Neviem či povedal niečo nezákonné či čo aspoň mne to tak pripadalo lebo po tom čo to vyslovil zostal po celú dobu ticho. Nakoniec mi prišiel autobus a od mi povedal : " Ahoj neboj stretneme sa ešte viac ako si myslíš ." Ani som sa naňho nepozrela. Vstúpila som do autobusu a pozrela som sa naňho cez sklo tak aby to nevidel ale zrejme to videl pretože mi začal kývať. V rýchlosti svetla som otočila hlavu. Rozmýšľala som nad jeho slovami že : "S tým pohľadom sa stretávam skoro každý deň ." " Čo je vrah abo čo ?" Pomyslela som si. A eše že : " Ahoj neboj stretneme sa ešte viac ako si myslíš ." Začal ma fascinovať kvôli tej svojej záhadnosti ešte viac. Zabíjalo ma to . Už som sa len tešila na zajtrajšok ako ho stretnem len som netušila čo sa ešle len stane .