Mafian's LOVE

Muž za zamknutými dverami

Ráno stanem a prvé čo vidím je jeho úsmev. "Ako sa spalo mojej princeznej ?" "Nezabúdaj že ja som tvoja kráľovná ." "Aaaa prepáč zabudol som ." Zasmial sa. "Vidím že ten prsteň z ruky nikdy dole nedáš že ?" " Prvý krát máš pravdu ." Zasmiala som sa. "No poď dole ideme niečo do seba hodiť." Boli sme ešte v pyžame. Zvyčajne sme chodili dole v pracovných veciach ale dnes... "Ideme dole v pyžame ?" " Áno nech sa moja kráľovná cíti pohodlne ." " Aaaale ." Postrapatila som ho po hlave. Dali sme si rannú pusu a šli sme dole. "No čo chutí ?" " Chutí chutí ." Pravdupovediac to bolo moje najkrajšie a najpríjemnejšie ráno. "Cítim sa s tebou úžastne." Povedala som. " Oooo také sladké rečičky som od teba ešte nepočul ale počúvajú sa veľmi dobre ." Buchla som ho po pleci. "Všetko pokazíš ." "Aj ja ťa milujem. " povedal a usmial sa namňa . Zagúľala som očami a usmiala som sa aj ja. Po raňajkách sme sa išli obliecť a išli sme do haly. Malo tam byť nejaké stretnutie. Mali do Červených škorpióniv nasadiť nejakého špióna či čo. Sadli sme si. Dal mi ruku okolo pliec a čakali sme kým sa všetci dotrepú do haly. Nakoniec prišli všetci. Zrazu z veľkého hluku nastalo veľké ticho. Prvý prehovoril Sebastián
: " Všetci sme sa tu zišli aby sme nasadili nového člena nášho gangu ako špióna k Červeným škorpiónom." Nasadil vážny výraz tváre. " Pustite ju sem !" " Takže je to dievča." Povedala som si. Zrazu vstúpilo dievča vysokej postavy , krátke hnedé vlasy a prenikavé hnedé oči. Pozriem sa na ňu ešte raz... Veď je to Domča! Čo ste sa ľudia všetci zbláznili alebo čo? Dve moje najlepšie kamarátky sa pridajú do mafiánskeho gangu, mňa odkúpi chlapec od mojej rodiny( len tak ) a za dverami počujem muža kričať o pomoc s veľmi povedomým hlasom. Asi mi z toho všetkého začalo hrabať pretože som sa postavila a odišla na chodbu. Dominika si ma všimla. Videla som ako mala otvorenú spodnú sánku a pozerala sa mojím smerom. Bola prekvapená z toho že som tu aj ja. Veď sa jej ani nemám za čo čudovať. Vyšla som na chodbu aby som bola na chvíľu sama. Ale to som robiť nemala pretože... pretože som vošla do miestnosti kde boli tie zamknuté záhadné dvere a povedala som :" Haló je tam niekto ?" "Pomóc otvor mi prosím dvere. Urobím pre teba čo budeš len chcieť." Opäť tie spomienky na ten hlas. Ale nemohla som sa rozpamätať .Bol tam stôl. Otvorila som všetky zásuvky ale kľúča nikde. Pod stolom bol malý koberček nadvihla som ho a čo tam nebolo. Kľúče. Aká originálna skrýša. Otvorila som ním tie zamknuté dvere a vyšiel z nich muž. Bol celý od krvi. Asi ho museli riadne dokopať. Ale ako som sa naňho zapozerala všetky spomienky na detstvo sa mi vynorili v pamäti. Dala som si ruku na ústa a začala som plakať. "Oci?" Hneď rozpoznal môj hlas a aj moju tvár keď sa namňa pozrel. "Sisa?" "Si to ty?" "Panebože oci kde si tie roky toľko bol a čo ti to urobili?" "Myslela som si že si dávno mŕtvy." Prišiel ku mne a pritísol si ma do náručia. V tú chvíľu mi bolo úplne jedno že bol celý od krvi. "Už je dobre, už je dobre ." Hladkal ma po hlave. "Všetko ti vysvetlím ale najskôr odtiaľto vypadnime." "Ale čo Sebastián ?" " Ty ho poznáš ?" " On je vodcom tohto gangu a on ma takto doriadil." "Panebože." " A áno poznám ho my tak teraz trochu spolu chodíme." " ČO !" Zreval namňa. "Miluje ma a ja milujem jeho. S ním sa cítim ako s nikím iným." "Sisa zabudni naňho musíme odtiaľto vypadnúť." "Už ho ani nechcem vidieť za to čo ti urobil." "Poď, rýchlo odtiaľto utečieme." Povedala som. Neverím sama sebe čo som práve vypustila z úst. Bolelo ma pritom srdce ako som nato myslela. Vyšli sme z izby. Nikde nikoho pretože mali poradu. Rýchlosťou svetla sme utekali von. Boli sme už vonku. Z tváre mi tiekli slzy ako z tečúcej rieky. Utekali sme spolu. Držal ma za ruku ako v tých krásnych detských časoch. Utekali sme a zrazu BUM! niekto za nami vystrelil z pištole. V tú chvíľu som myslela že som zomrela.
Čo sa stalo po výbuchu z pištole ? A ako Sisa zareaguje na Domču ktorá je z toho všetkého zmetená? A čo urobí Sisa keď uvidí Sebastiána? Všetko sa dozviete v nasledujúcej kapitole. ❤❤