Mafian's LOVE

Laura

Pozerala som sa na ňu ohnivým pohľadom. Nemohla to vydržať a obrátila hlavu. "Prečo Laura prečo?" " Prečo si mi to do riti nepovedala ?" " Dobre vieš že mafiáni svoju identitu neprezrádzajú." "Ako dlho to už robíš?" "Už celé dva roky." "Panebože." "Ty nevieš aké je to tu nebezpečné pre 14 ročné dievča?" povedalal som jej. "Vieeem ale..." "Ale čo ?" "Nestalo sa to len jedným kívnutím prútikom ale mám na to vážny dôvod. "A aký preboha?" "Pred dvoma rokmi mi zomreli rodičia. Vieš tiež pracovali pre náš gang . Raz sa stalo veľmi veľké nešťastie ako išli na dôležitú misiu. Samozrejme bojovali sme s Červenými škorpiónmi. Zabili štyroch našich ľudí. A medzi nimi boli aj moji rodičia. Nikdy nechodili bez seba stále chodili spolu. A tak...." rozplakala sa. Zrazu akoby mi puklo srdce. Objala som ju. Bolo mi jej veľmi ľúto. Pokračovala v rozprávaní: "Sebastiánov otec sľúbil mojim rodičom že ak sa mi niečo stane tak ma budú po celý živit ochraňovať. Pridala som sa k nim. Nielen zo srachu zo sveta ale aj z pomsty. Chem sa pomstiť Červeným škorpiónom. "Ale veď sama si ma učila že pomstiť sa je to najhoršie čo môžeš urobiť." Povedala som. "Sisa , veď mi zabili rodičov to je niečo iné. Svojich rodičov by pomstil každý. Mala som ich veľmi rada." Rozplakala sa mi na pleci. Ešte raz som ju objala. "Tak preto si nikdy nechcela aby sme prišli k vám, no k tebe domov . Bála si sa že to zistíme. " "Presne tak."povedala. "Dobre odpúšťam. Za takú vec by sa nemal nikto na nikoho hnevať. Prepáč že som tak na teba vyletela." Všetko sme si vysvetlili. Pravdu povediac som sa tešila že tu bude so mnou. "Poď so mnou niečo ti chcem dať."povedal mi Sebastián zrazu. Zobral mi opäť ruku a išla som za ním. "Chem aby si bola v bezpečí a tak ti chcem dať toto." Vytiahol niečo zo svojej kapsy. Bola to pištoľ. "Ale veď ani neviem ako sa s ňou strieľa." "Neboj od zajtra ťa všetko naučím. Naučím ťa aj ako sa bije." "To máš ale šťastie si jediný človek ktorého to ja sám profesionál naučím." zasmial sa. "No no no až tak si nefandi." zasmiali sme sa obaja. "Je to pravda čo mi vtedy povedala Laura ?" " Áno. Môj otec boli s jej otcom najlepší kamaráti. Nakoniec po pol roku sa mojim rodičom stalo to isté." Ako mi to hovoril pozeral sa rovno do zeme. Z tváre mu zmizol jeho úzmev a zmenil sa na smutného obyčajnéjo chlapca ktorý prišiel o rodičov. "Poď tu budeme spať v jednej izbe a neboj spím na gauči." " Nemusíš. " povedala som mu. S prekvapeným výrazom sa namňa pozrel. "Tak poď som z tej dlhej cesty unavená." Išli sme do izby. Povedal mi:" zajtra ťa chcem niekde zobrať. Pôjdeme len my dvaja ." "Čo nato hovoríš?"
" Budem sa tešiť." šibalsky som sa naňho usmiala . Po chvíľi sme zaspali. Pri ňom som sa cítila bezpečne. Pri ňom bolo všetko iné. Pri ňom môžem byť kým chcem . Držal ma v náruči a ja som mu ležala na hrudi. Po chvíľi sme obaja zaspali. V ďalšej časti ju Sebastián o niečo požiada.Silvia mu bude musieť dať sľub. Prečítajte si nasledujúcu časť sľub a dozviete sa. Veľmi sa vám chcem poďakovať že čítate môj príbeh . Poteší com. Ľúbim vás.😊😊❤❤