/5/

1.2K 53 0
                                        

Domov som prišiel úplne mokrý, tričko som mohol normálne žmýchať. Celý nákup som vyložil v kuchyni a ona bola stále zavretá v izbe. Iba som nad tým pokrčil plecom a neriešil to.

Celý deň bol kľud, bola zavretá v izbe a ja som pozeral futbal, kľud bol ale len do vtedy kým nevletela do kuchyne a nezačala ziapať aké mlieko som kúpil keď ona chcela polotučné ale ja som zobral plnotučné.

Iba neveriacky som na ňu pozeral ako na blázna, prečo som ju ja neposlal do toho obchodu už tu mohlo byť ticho.

,,Skončila si?" spýtal som sa po 15 minútovom monológu, ktorý som vôbec nepočúval. Pozrela na mňa pohľadom, ktorý keby zabíja tak ja som tu už neni. 

,,Radšej by som skapala ako byť zavretá v tomto prekliatom byte s tebou." zavrčala na mňa. Vybral som mobil a podal jej ho, ,,nech sa páči zavolaj bratovi že odchádzaš zo svojej vlastnej iniciatívy. Pozri ja tak tiež nie som nadšený že tu musím byť s tebou ale robím to iba pre Gustava a keby skapeš na tomto svete by sa dýchalo omnoho lepšie, minimálne mne." po celú dobu čo som hovoril sa mi pozerala do očí, možno som to prehnal, pretože v jej pohľade sa niečo zmenilo.

Mobil po mne hodila a zabuchla za sebou dvere, ale až tak že sa zatriasli okná, aj keď sa snaží tváriť že je v pohode zo všetkým čo sa deje tak to pravda nie je. Poznám ju od detstva ale nie ani tak ju ako jej brata, kedysi sme boli ako bratia, dnes to tak už nie je ale stále sme dobrí kamaráti. 



Guardian demon✔Where stories live. Discover now