Guardian demon✔

/9/

Bolo tu chladnejšie ako dole ale predsa len sme v horách, na noc som trochu zakúril aby tu nebola nejaká moc veľká zima, veď táto chata nebola používaná skoro päť rokov. Musí sa to tu trochu prehriať.

Od môjho výstupu Stefánia mlčala, nepovedala ani len pol slova čo ma teda trochu štvalo. Vyzerala akoby sa ešte urazila. 

Nedalo mi a musel som sa na to opýtať ale to som asi nemal, alebo som mal minimálne počkať kým dokrája tú papriku pretože teraz mi šermovala nožom okolo tváre.

,,Dobre Stefánia máš pravdu." povedal som aj keď som ju vôbec nepočúval sústreďoval som sa iba na nôž, ktorý sa pohyboval príliš blízko mojej tváre.

,,Ty ma vôbec nepočúval." vyčítavo povedala a nožom ukazovala na mňa.

,,Keď odložíš ten nôž budem sa plne venovať slovám, ktoré hovoríš." 

,,Tento?" spýtala sa tenkým hlasom a zakrútila tým nožom. A celou silou ho zapichla do linky kde ostal stáť. Niečo ešte mrmlala a potom odpochodovala s kuchyne. 

,,Stefánia vráť sa a normálne sa porozprávame, mám vyriešiť tvoje problémy tak sa k tomu postav." skríkol som na ňu a čakal kým sa vráti.

,,O čom sa chceš rozprávať?! Čokoľvek urobím je zlé, chcela som aby si si pospal a tak som natankovala áno dávala som si pozor a s auta som vyšla zo šiltovkou a slnečnými okuliarmi. Ale ty bez ohľadu na čokoľvek si po mne začal ziapať ale ja nie som normálna." skríkla a oči sa jej začali zaplavovať slzami. 

Ostal som nehybne stáť a nechápal, možno som skutočne reagoval trochu prehnane ale išlo predsa o jej život. Chcel som jej niečo odpovedať a brániť sa tomu čo povedala ale vlastne som nemohol. Mala pravdu.

,,No vidíš nemáš čo povedať, nabudúce si to premysli." povedala skoro až bez emócie a zabuchla za sebou dvere. 

Takže toto bude ešte ťažké, má pravdu a to ma asi hnevá najviac.