Guardian demon✔

/16/

Stála asi tri metre odo mňa a pozerala na mňa pohľadom, že zachviľu nebude potrebovať zbraň aby ma zabila. Nastavoval som terč, do ktorého bude ona strieľať. 

Vrátil som sa k nej a do ruky jej podal zbraň, ten vražedný pohľad jej ešte stále nezliezol s tváre. Postavil som sa za ňu a jemne sa dotkol jej ramena aby uchytila zbraň a namierila. Jednou rukou som jej držal rameno a druhou som jej pridržiaval zápästie. 

Cítil som ako sa zachvela jej pokožka pod mojim dotykom, jej zápästie nebolo pevné práve naopak, mala ho ako so želatíny. Nemala vôbec pevné nohy boky sa jej hýbali so strany na bok a prešľapovala s nohy na nohu.

,,Sústreď sa." šepol som a cítil som ako sa môj dych odrazil od jej horúcej pokožky. Neodpovedala, ani sa len nejako výrazne nepohla, stále prestupovala s nohy na nohu. ,,Zamier na cieľ, najlepšie na čierny bod." 

Prikývla a hlavu naklonila viac ku zbrani a jedno oko prižmúrila. Musel som sa pousmiať nad tým ako inštinktívne privrela oko.

Už sa neprehupovala ale zbraň držala pevne v rukách až jej beleli hánky, stála tak asi tri minúty a za tú dobu ani raz nežmurkla. Išiel s nej strach, chlad a sám som nevedel čo sa deje.

,,Mala by si už vystreliť." povedal som trochu hlasnejšie, šklbla sebou a znova zamierila. 

O pár sekúnd sa ozvala rana, stál som dostatočne blízko a preto do mňa vrazila ramenom, aj tak malý kaliber jej skoro vykĺbil rameno.

,,Výborne." pochválil som ju a potľapkal po ramene. 

,,Toto nie je nič pre mňa, pozri vyskúšala som si to a hotovo." vyprskla a vtlačila mi zbraň do ruky. 

,,Nie pozri Stefánia, nechápeš aké je toto vážne, aj keď si vrátila peniaze nebude to všetko také jednoduché. Od kedy ťa poznám si bola tvrdohlavá a keď si niečo chcela išla si za tým. Pamätám si ťa ako malé vrkočaté dievča, ktoré na mňa škaredo pozeralo lebo som jej kradol brata a možno ty si teraz ukradla časť mňa a preto nechcem dovoliť tým bastardom aby si bola ľahký cieľ." hovoril som potichu skoro som až šepkal, prehováral som jej do duše chcel som jej dokázať že má dôvod bojovať.

Chvíľu tam iba stála, sledoval som jej oči ako naberajú bojovný odtieň. Chcel som jej niečo povedať ale nestihol som. Bol som umlčaný. Bozkom.

Do toho bozku som dával všetko, každý jeden zbláznený cit, ktorý bol zbláznený do nej. Vzniklo to tak rýchlo.