Guardian demon✔

/11/

Ráno som vôbec nebol vo svojej koži a keď som prešiel skoro celý dom a Stefánia nikde nebola, nebolo mi všetko jedno. V hlave som si vybavoval tie najstrašnejšie scenáre, ktoré sa jej mohli stať a skoro všetky obsahovali rusov.

V sekunde som sa prezliekol a vybehol s domu a až potom som ju našiel. Sedela pred domom s kávou a cigaretou v ruke a po tvári jej stekali slzy. 

Chvíľu som tam len tak nehybne stál a sledoval ju, chcel som sa otočiť a tváriť sa že som ju nevidel ale vtedy sa na mňa pozrela. V očiach mala vpísané zúfalstvo, strach, žiaľ, bolesť. Prisadol som si k nej a objal ju okolo pliec, pri mojom dotyku sebou cukla ale potom sa oprela o mňa a plakala.

,,Čo sa stalo?" 

,,Zabili ho." povedala pomedzi vzlyky.

,,Koho zabili?" 

,,Skyllera." povedala a plakala ďalej, nemal som ani poňatia kto to je ale chcel som to vedieť ako nič na svete.

,,Kto to je?" opatrne som sa spýtal a dúfal že mi odpovie.

,,Bol... Bol to náš dlhoročný priateľ. Gustávo si myslí že to urobili rusi ako výstrahu." 

,,Gustávo?" neisto som sa spýtal, nechcel som urobiť scénu ako naposledy ale predsa s ním má komunikovať iba cezo mňa!

,,No volal na tvoj mobil ale spal si a keď som videla že to je on tak som to zdvihla." vysvetlila mi a bolo dobré že som nerobil scény je v tom nevinne. ,,Čo budem robiť?" 

,,Vyriešime to neboj sa všetko bude dobré." povedal som a stiahol ju do objatia. Toto je práve to čo potrebuje bez ohľadu na to od koho.

Sedeli sme tam ešte skoro pol hodinu a popri tom vyfajčila polku krabičky cigariet, mojich cigariet. Zhlboka som sa nadýchol a odignoroval tento fakt.

,,Pôjdem do obchodu napíš čo chceš kúpiť, teda okrem cigariet." pokúsil som sa trochu odľahčiť situáciu ale moc mi to nevyšlo, pozrela na mňa vražedným pohľadom. ,,Poď do domu, prechladneš." povedal som a vytiahol ju na nohy.

,,Neboj sa vyriešime to." povedal som jej, vyzerala ako malé ranené šteňa. Pohľad na ňu bolel.