Guardian demon✔

/13/

Nakúpil som všetko čo chcela a dokonca aj viac. Celú dobu som nad tým všetkým premýšľal, premýšľal som ako je možné že mi o tom Gustávo nepovedal. Nedôveroval mi? Sme najlepší priatelia už od strednej, určite už vtedy prechádzal výcvikom a nič mi o tom nepovedal. Možno vtedy nemohol kvôli otcovi ale čo mu v tom bránilo teraz.

Napríklad iba tak v obyčajnej diskusii počuj ja som ti to ešte nepovedal ale mám zabijacký výcvik to by úplne stačilo, možno by som to chvíľu ešte riešil ale potom by som to hodil za chrbát.

Ani som si neuvedomil že ma moje myšlienky sprevádzali po celú cestu. 

,,No konečne myslela som si že umriem od hladu." kričala hneď ako som odomkol chatu. No to by bola škoda keby si umrela. Pomyslel som si a usmial sa nad vlastnými myšlienkami. ,,Neusmievaj sa tu ako slniečko na hnoji a vykladaj ten nákup." povedala a aj na jej tvári sa pohrával úsmev.

Vyložil som nákup a ona sa naň vrhla ako hladná šelma, znova som sa musel zasmiať teraz už hlasnejšie a viac s chuti.

,,Nesmej sa lebo ťa pobozkám." povedala a vztýčila ukazovák. 

,,To je hrozba?" spýtal som sa a na tvári mi pohrával samoľúbi úsmev.

,,Možno." žmurkla na mňa a vybehla po schodoch aj s jedlom. 

Fajn, tá ženská je oficiálne najrýchlejší tvor meniaci nálady. Ešte pred hodinou plakala nad smrťou toho Skytlera či jak sa do boha volal a teraz ma tu provokuje. Chcel som to hodiť za hlavu a neriešiť ju ale môj kamoš tam dole nezastával iný názor. On si stál za svojím. 

Potriasol som hlavou nad mojimi vlastnými myšlienkami, síce je pravda že ten dole ma dosť často ovládal ale nie až tak moc. Ale teraz sme tu sami a ona je jediná živá vec naokolo, teda ak nerátam ten obchod asi päťdesiat kilometrov odtiaľto ale ani tam by som si nevybral.

Schody som bral po dvoch aby som bol čím skôr pri jej dverách, jemne som zaklopal a čakal, po obvyklom tichom ďalej som vstúpil. Sedela na posteli s notebookom na kolenách a s miskou v ruke.

,,Všetko som vrátila." povedala akoby len tak do ticha, ktoré sa tam vznášalo.

Prihmkol som a aj naďalej sa približoval k nej, iskri sa v jej očiach zapálili skoro ihneď. Sám som nevedel čo to do mňa vošlo, začala sa na posteli posúvať viac k stene ale nie tak vystrašene ale tak aby som mal viac miesta na dopad do postele.