Not So Bad [H.S.]

1. Part

Sasha

,,Sashka vstávaj už!" Počula som mamin hlas. To nie je možné. Otvorila som oči. Objímam môjho plyšáka. Mám dlhé vlasy. Zmrzlinové pyžamo. Moja fialová izba.

Otočila som sa. Stála vedľa mňa mama.

,,Aký je rok?" Vyľakane som na ňu hľadela.

,,Dvetisíc sedemnásť. Prečo?" Zasmiala sa. Bol to sen. To kurva nie je možné! Ako to, že som videla z Harryho pohľadu. No jasné sen...

,,Už idem. Daj mi päť minút." Opäť som objala plyšáka a snažila som sa vrátiť do snu.

,,Pohni si Kukurica!" Zakričala zdola Kika.

,,Povedz jej, že o desať minút som tam." Mama sa len zasmiala a odišla. Som vlastne aj celkom rada, že to bol len sen. Mám svojich rodičov.

Obliekla som si biele tielko a slabomodré kraťasi.

Očesala som si vlasy a vzala som si kabelku. Hodila som do nej mobil, slúchatká a peňaženku. Dnes je predsa vysvedčenie a ako poznám Kiku tak pôjdeme na nealko mojito.

Zišla som dole.

,,Ahoj oci." Otec na mňa pozrel a usmial sa.

,,No poď už." Potiahla ma Kika.

,,Doví!" Zakričala. Panebože. Vyšli sme von.

,,Kika stoj." Zastavila som ju.

,,Čo je?" Rozhodila rukami.

,,Viem, že to už chceš mať za sebou ale mám na sebe moje jednorožcove papuče. Ak ma tak uvidí Adrian, tak sa prepadnem pod zem." Kika pozrela na moje nohy a potom na mňa.

,,No... Podľa mňa je to sexy." Skonštatovala.

,,Kika!" Skríkla som.

,,Veď dobre, dobre. Maš dve minúty." Rýchlo som sa šla prezuť a prišla som za Kikou. Konečne sme šli do školy.

Zazvonilo a my sme si akurát sadli na miesta. Prišla učiteľka a začal sa štvor hodinový rozhlas.

Učiteľka nám rozdala vysvedčenia a vypadli sme zo školy.

,,Sashi mám pre teba menšie prekvapko." Natešovala sa Kika.

,,Nechaj ma hádať... Mojito?" Kika sa zazubila.

,,A... Bude s nami aaaj. Aďo!" Vyhŕkla.

,,Ježišmaria! To nie!" Tešila som sa. Pozrela som za Kiku. Aďo sa rozprával a kamarátom a sem tam pozrel na nás.

Čo ak vôbec nemám tetu? Chalani ma vlastne nepoznajú. Harry ani nevie, že existujem.

,,Kočka nesnívaj!" Tleskla mi pred tvárou Kika. Pozrela som pred seba. Usmieval sa na mňa Aďo. Stisla som pery. Vydali sme sa na cestu.

Nie je možné, že to bol sen. Nemám sestru. Nemám asi ani tetu. Nemám priateľa. Stále som tichá. Nikto z One Direction ma nepozná. Nie je žiadny Damian. Žiadny Daniel nikdy nebol. A hlavne... Nie je Darcy a Lady...

,,Bacha." Zachytil ma Aďo. Takmer ma zrazilo auto. Vďačne som naňho pozrela. ,,Radšej mi daj ruku. Nechcem aby sa ti niečo stalo." Vzal ma za ruku Adrian. Pokračovali sme v ceste.

Čo asi teraz Harry robí? A prečo naňho stále myslím. Nepozná ma. Jeho pozná každý. No len ja viem, že nosí rúžové boxerky. To si však nechám pre seba.

Dorazili sme do kaviarne a objednali sme si nealko mojito.

,,Kam plánujete na prázdniny?" Začal Aďo.