Not So Bad [H.S.]

28. Part

Sasha

Sama netuším, čo všetko sa včera večer ešte dialo. No nejakým spôsobom bol Harry bez jeansov a ja som bola nejakým zázrakom v pyžame. Nepamätám si, že by som sa prezliekala a ani, že by sme s Harrym šli do mojej izby. Jednoducho som sa pred pár minútami zobudila vedľa Harryho. Stále spí a ja sa tak nemám ako dozvedieť, čo sa stalo. Jednoducho teraz sedím na posteli a čumím na Harryho. Čakám kedy sa zobudí, alebo ho prípadne zobudí môj pohľad naňho.

Už desať minút tu tak sedím a začínajú ma štípať oči. Prstom som jemne bodla do Harryho svalnatého ramena. Nič, žiadna reakcia. Skúsila som to znovu. Opäť nič. Tak som doňho drgla. Niečo si zamrmlal a spal ďalej. Je naozaj rozkošný keď spí a je mi ľúto ho budiť, no musím to urobiť. Svrbí ma svedomie z toho, ako moc to chcem vedieť.

Hryzie, hovorí sa hryzie Sasha.

Je to jedno a to isté. Drgla som teda do Harryho silnejšie. ,,Harry." Ticho s vyslovila jeho meno i keď som vedela, že v dome sme len my dvaja. Áno, je to tak. Rodičia šli z toho obedu na nejakú svadbu. Mala som ísť aj ja, no Harryho by som tu nenechala. Predsa len... Stále ho mám hrozne moc rada. Každopádne, Harry stále spí a ja začínam byť nervózna.

,,Harold Edward Styles vstávaj!" Skríkla som a Harry sa s menším miknutím prebudil. S privretými očami na mňa hľadel.

,,Šibe ti? Nechaj ma spať..." Tvár si zaboril do vankúša.

,,Čo sa stalo včera večer?" Spýtala som sa náhle.

,,Opila si sa." Zamrmlal do vankúša. Povzdychla som si.

,,Nemali sme spolu-" Harry ma prerušil.

,,Iba som ťa prezliekol. Nie nemali. Sama si ma o to požiadala. Teraz ma nechaj, bolí ma hlava." Zaznel podráždene. Sadla som si na jeho chrbát a jemne som ho škrabkala po chrbte. ,,Mmm..." Zasmiala som sa. Je sladký.

Nemysli na to. Bola si s ním vo sne a vieš ako to dopadlo!

Lenže toto je realita.

No. A dopadne to ešte horšie.

Nechaj to na mne. Vráť sa keď ťa budem potrebovať. Takže nikdy. Prestala som a Harry nespokojne zamrnčal. Zasmiala som sa na ňom a ľahla som si na jeho nahý a jemný chrbát. ,,Sasha?" Oslovil ma Harry ospalým hlasom.

,,Hm?"

,,Premýšľala si niekedy nad vlastnou rodinou?" Spýtal sa ma len tak zrazu.

,,No... Niekedy, prečo sa pýtaš?" Harry si povzdychol a chcel sa posadiť. Zliezla som teda z neho. Posadil sa.

,,Ja viem, že si vravela, že chceš byť iba najlepšia kamarátka... Ale mne to chýba..." Povie sklesnuto a ja neviem pochopiť jeho slovám.

,,Čo ti chýba?" Spýtam sa hlúpo.

,,Tvoja láska. To, keď sme boli mladí a boli sme spolu, jednoducho som ťa miloval ako nikdy nikoho predtým. Ako som si písal s Heather, ani z ďaleka som k nej necítil to, čo cítim k tebe." Vylieval si srdce a ja som si až teraz začala uvedomovať, koľko chýb som spravila, keď som sa neustále dávala dokopy s niekym iným. Bolo to ako v tom sne. Harrymu som iba ubližovala. Neuvedomovala som si, že on ľúbi mňa, rovnako ako ja jeho.

,,Harry..." Nenechal ma dopovedať.

,,Ja to chápem." Zabrzdil ma. ,,Jednoducho chceš byť iba najlepšia kamarátka. Proste som zo seba musel dostať moje pocity." Ako ho mám umlčať? Nenechá ma povedať obsolútne nič.

,,Harry ja-"

,,Sasha neospravedlňuj sa. Chápem t-" Tentokrát som ho prerušila ja mojimi perami. Nie, neskočila som mu do reči. Preboha bola by som nevychovaná ak by áno. Pobozkala som ho. Harry ma jemne odstrčil a venoval mi nechápavý pohľad.