Not So Bad [H.S.]

11. Part

Došli sme domov, aj s chalanmi. Sasha šla do našej izby. Nebudem tam za ňou doliezať. A tiež si myslím, že jej to nie je úplne príjemné.

,,To bola tá jej najlepšia kamarátka?" Začal vyzvedať Zayn.

,,Bola." Pozrel som na izbu.

,,Nechcem nič hovoriť, ale tvoju mamku vôbec nezaujímaš. Nikoho v L.A už nezaujímaš. Okrem Gemmy a nás." Povedal Liam.

,,L.A... Ani mi to nespomínaj. Som rád, že som odtiaľ vypadol." Prehrabol som si vlasy.

Later

Chalani už odišli na hotel. Sashiny rodičia prídu o chvíľu. Sedím v obývačke a znudene si prepínam kanále v telke.

Gauč sa vedľa mňa mierne prehol, čo znamenalo len jediené. Niekto si sem sadol. Pozrel som, čo je to za votrelca. Smutná Sasha.

,,Smutnú Sashu nemám moc v obľube." Prehovoril som. Samozrejme sa ju pokúšam rozveseliť.

,,Prečo?" Bolo jej do plaču.

,,Sasha, no tak. Vyser sa už na ňu." Chytil som ju za stehno. ,,Nájdeš si ešte veľa priateľov. Ona ti za toto nestojí." Sasha si utrela slzy.

,,To nejde." Oprela sa o moju ruku.

,,Prinútim ťa na ňu zabudnúť." Zhodil som ju pod seba. ,,Ešte ráno si sa usmievala." vyhrnul som jej sveter. ,,A ja chcem aby si pri mne bola šťastná." Pobozkal som ju na brucho.

,,Ja som s tebou šťastná." Prehovorila. Premiestnil som sa k jej perám. Nepobozkal som ju. Hľadel som jej do očí. Mierne som sa mračil.

,,Sash." Prižmúril som oči. Prstom som jej prešiel po bruchu.

,,Nie." Dobre vedela, čo chcem spraviť. Začal som ju štekliť. Začala sa smiať a pišťať. Dvere sa otvorili a dnu vošli jej rodičia. Prestal som Sashu štekliť. Ona sa posadila a stiahla si sveter. Obaja sme hľadeli  a jej mamku a tatka. Obaja mali prekvapený výraz. Sľúbil som Sashi, že o našom vzťahu nikomu okrem Zayna a Liama nepoviem.

,,Ehm, ahojte." Usmiala sa Sasha.

,,Ahojte." Uvoľnila sa jej mama. Vyložila tašku na stôl. Sasha okamžite vyskočila z gauču.

,,Kúpila si mi niečo?" Vyzvedala ako malé dieťa. Jej mama sa zasmiala. Vypol som telku a prešiel som k Sashi. Jej mama nám obom dala nejakú čoko tyčinku.

,,Ďakujeeem!" Objala ju. Nestihol som sa ani poďakovať a ona ma vzala za ruku a vybehli sme spolu do izby. Zabuchla za sebou dvere. Vzala mi tyčinku a vrhla sa mi na pery.

,,To šteklenie zabralo." Zasmiala sa. Usmial som sa na ňu a použil som jazyk.

,,Milujem ťa." Prehovoril som do bozku.

,,Aj ja teba, Harry." Odtiahla sa odo mňa. Do izby vtrhla jej mama. Našťastie sme sa už nebozkávali.

,,Sasha volali mi zo školy." Ignorovala ten fakt, že Sashu držím za koleno.

,,A?" Nadvihla obočie.

,,Kiku našli mŕtvu v jej skrinke." Pozrel som na Sashu. V jej očiach sa leskli slzy, ale zadržiavala ich.

,,A? Bola na mňa hnusná." Obrátila sa k nám chrbtom. Začal som ju hladiť po chrbte.

,,Ja viem, že ti to je ľúto. Boli ste kamarátky neskutočne dlho." Prehovorila jej mama a sadla si k nej. Cítil som, že Sasha plače.

,,Dnes sme si vynadali a ona... Ako sa dostala do školy?" Spýtala sa Sasha.

,,Nikto nevie." Mykla ramenami jej mama. ,,Škola bola otvorená, pretože tam bol školník. Ten bol mŕtvy tiež." Povedala jej mama. Sasha sa k nám otočila.