Not So Bad [H.S.]

23. Part

Harry

Zobudil som sa na to, že ma niekto podrgal. Ospalo som pozrel na rozmazanú machuľu predomnou.

,,Mal by si si ísť pospať domov." Povedala Sara. Myslela tým k nej, pochopil som.

,,Nie. Nikam nejdem." Povedal som a pozrel som na Sashu. Stále som držal jej drobnú ruku.

,,Harry, no tak. Potrebuješ sa vyspať." Povedala Sara a sadla si na kreslo na druhej strane.

,,Ja si pospím aj tu. Sara naozaj tu chcem byť a nevadí mi to." Povedal som a prehrabol som si vlasy.

,,Bože Harry, o chvíľu mi budeš robiť väčšie starosti ako Sasha." Povedala a prešla ku mne. Objala ma.

,,Som v pohode..." Povedal som a pozrel som na Sashu.

,,Ja ti prinesiem niečo na jedenie a nejakú vodu." Ponúkla sa. Iba som prikývol. Sara odišla.

Pohladil som ju po hlave. Je tak nádherná keď spí. Nahol som sa nad ňou. Chvíľu som premýšľal, či bude správne ak to spravím. Radšej som to nechal na neskôr a šiel som do kúpeľne. Opláchol som si tvár a vrátil som sa.

Sara mi sem už priniesla jedlo. Sadol som si ma kreslo. Chvíľu som hľadel na Sashu a potom som zaspal.

Morning

Prebudil som sa na slnečné svetlo dopadajúce na moje rameno. Myslel som, že zhorím.

Vstal som. Som celý dolámaný. Sadol som si k Sashi. Chytil som ju za ruku. Už nie je taká ľadová a jej pokožka pomaly naberala na jej normálnej farbe. Pousmial som sa.

Nahol som sa nad ňu. Prečo to zas robím. To mám až takú potrebu ju pobozkať?

Jemne som ju pobozkal na čelo. Zdalo sa mi, že mi trošku stlačila ruku. No nebol som si istý. Preto som ju tentokrát pobozkal na nos. Opäť sa mi zdalo akoby mi stlačila ruku.

,,Sasha." Prihovoril som sa jej. Stlačila moju ruku a mierne skrčila čelo. ,,Panebože." Vyšlo zo mňa. Začali jej klipkať viečka. Pomaly otvorila oči. Moje srdce sa rozbúšilo. Sasha sa pozrela na stranu, kde je okno. Potom pozrela na mňa.

,,Harry..." Povedala oslabene. Oprel som naše čelá o seba. Takmer som sa rozplakal.

,,Hneď sa vrátim." Povedal som a rozbehol som sa za Johnom. Povedal som mu, že už je hore a on mi povedal, že mám počkať v čakárni.

Zavolal som rýchlo Sare. Povedala, že do desiatich minút je tu.

,,Môžeš ísť za ňou." Usmial sa. Takmer som zletel zo stoličky. Šiel som za ňou.

,,Harry!" Vykríkla. Hneď som ju objal. Nemienim ju pustiť. Konečne môžem počuť jej slová. To ako sa raduje a bude sa smiať. Cítiť ako dýcha. Proste žije.

Prišla sem Sara a ja som sa od nej odtiahol. Sara sa rozplakala a objala Sashu. Začali sa rozprávať. Sadol som si do kresla.

,,Harry bol pri tebe stále. Nechcel ísť domov. Za nič." Započul som medzi rečou. Prinútilo ma to usmiať sa.

,,Pozri naňho ako sa škerí." Pokrútila nado mnou hlavou Sasha. Môj úsmev sa ešte rozšíril, ale chcelo sa mi spať. Nakoniec som aj zaspal.

Later

Zobudil som sa na otravné psst, ktoré vychádzalo zo Sashinej postele. Otvoril som jedno oko.

,,Konečne." Zasmiala sa. Vonku bolo svetlo.

,,Koľko som spal?" Spýtal som sa a pretrel som si oči.

,,Okolo tak jedného dňa." Zasmiala sa Sasha.