Prebudil som sa na to, že so mnou Sasha triasla. Vyplašene som na ňu pozrel a pozrel som sa na jej bruško. Zrýchlene dýchala. Bol to len sen. Povedal som si pokojne v hlave. Sasha mi stlačila silno rameno a vykríkla moje meno. Upriamil som svoj pohľad na ňu a na mokrý fľak na posteli. Pozrel som opäť na ňu a ona mi drtila rameno. V šoku som tam len tak sedel a sledoval som ju. Sledoval som ju ako má bolesti. ,,H-Harry!" Zvreskla po mne a zaryla mi nechty do ramena. Vtedy som vyskočil na nohy a rýchlo som sa obliekol. Vzal som ju na ruky a svižným krokom som vyšiel z domu a položil som Sashu opatrne do auta. ,,Styles! Kurva Styles nikam nechoď!" Zhúkla po mne.
,,Musím nastúpiť, ideme do nemocnice." Povedal som a Sasha bolestne vykríkla. Rýchlo som jej zavrel dvere a nastúpil som. Sasha položila ruku na moje stehno. Preglgol som a nechal som ju nech sa upokojí. Predýchavala to a stískala mi stehno.
***
Tentokrát to nebolo ako v mojom sne. Sedím pri nej a ona mi stláča ruku. Rodí a potí sa. Sestrička jej zotiera pot a doktor jej vraví ako má dýchať a ako tlačiť. Sasha kričí. Drtí mi ruku a ja pozerám na ňu. Aj teraz je neskutočne krásna. Je krásna, pretože mi dáva niečo neskutočné. Dáva mi dieťa. Potomka. Naše bábo. ,,Chlapček." Oznámil doktor. Započul som plač a Sasha na chvíľu pozrela na doktora, ako drží v ruke drobunké stvorenie, ktoré plakalo naozaj silno. Doktor ho podal sestričkám a Sasha začala tlačiť znovu. Zmätene som pozeral na doktora a ten sa len doširoka usmial. ,,Budete mať dve bábätká." Oznámil doktor a moje srdce poskočilo šťastím. Sasha mi porodí dve deti. Sledoval som doktora, ako vybral druhé bábätko, no to neplakalo. Sasha sa pozrela. Doktor vzal maličké a podal ho sestričkám. Niečo im povedal a sestričky to bábo kamsi vzali. Pozrel som na Sashu. Bola vyčerpaná a po líčkach jej tiekli slzy. No šťastia neboli. Bola smutná. Musela vidieť niečo čo ja nie.
,,Sash?" Pohladil som ju nežne po hánkoch.
,,Slečna neobávajte sa. Maličká bude v poriadku." Upokojil ju doktor.
,,Neplakala. Je mŕtva?" Spýtala sa Sasha.
,,Dýchala. Bude v poriadku. Pravdepodobne jej trebalo len pomôcť hadičkami uvoľniť dýchacie cesty a prečistiť pľúcka." Upokojoval ju doktor, no začalo to hnevať aj mňa.
,,Pravdepodobne?" Spýtal som sa.
,,Pane. Musela by na odborné vyšetrenie, ale pokiaľ bude plakať, všetko bude v poriadku." Len som nespokojne pozrel na Sashu a pohladil som ju po čele.
,,Odpočiň si."
Five years later...
Narodili sa nám krásne deti a presne dnes dovŕšili obaja päť rokov. Sashu som požiadal pred tromi rokmi o ruku. Pred dva a pol rokom sa stala Pani Stylesovou. Chlapec, ktorý sa nám narodil dostal meno Charlie. Má nádherné zelené očká a hnedé vlásky. Je naozaj šikovný chlapec. A potom.. Potom je tu naša dcérka, Grace. Grace sa narodila s porušeným srdiečkom. Nebije jej pravidelne a občas sa na sekundu zastaví. Grace má často problémy s dýchaním a do škôlky sme ju nemohli dať, preto sa učí všetko doma. V nošteku nosí hadičku aby lepšie fungovala a tlakovú bombu si vodí za sebou na maličkom vozíčku s koliečkami. Sasha k nej natiahla ruku s drobnou knížočkou s obrázkami a pár textu. ,,O rok, sa budeš učiť čítať a písať. Ako aj Charlie, dobre?" Nežne sa na ňu usmiala. Grace bola zaujatá knihou a plne ignorovala Sashiné slová. Sasha sa usmiala nad našou dcérkou a vtisla jej bozk do jej jemných blonďavých vláskov, ktorých mala naozaj máličko, pretože jej vypadávali. So Sashou sme boli znepokojení nad jej stavom.
Two years later...
Grace zistili leukémiu. Pochudla a leží už iba na lôžku. Ja, Sasha a Charlie sme pri nej tak dlho, ako nám to doktori dovolia. Dnes sme za ňou však nemohli. Doktori povedali, že sa Grace stav zhoršil a vraj dostala akýsi záchvat. Sasha dnes neprestala plakať. Odháňala od seba Charlieho. Chcela Grace. Chcela svoju princeznú, ktorá stratila vlásky. No aj tak bola stále krásna a jej modré očká jej vždy žiarili. Vždy sa usmievala a vravela nám, že sa nemáme báť, že ona sa necíti zle. Že jej je dobre. Pri spomienke na to, ako som ju videl, keď sa narodila a ako sa postupom času jej stav zhoršoval, sa mi po líci skotúľala slza.
***
Na druhý deň, keď bol Charlie v škole, Sasha s niekym volala. ,,Áno, budeme tam." Zložila a pozrela na mňa so slzami v očiach. Nesúhlasne pokrútila hlavou. Nepotreboval som premýšľať nad tým, čo sa stalo a vzal som kľúče. Spolu so Sashou sme šli von a nastúpili sme do auta. Naštartoval som a najrýchlejšie ako to šlo, som šiel do nemocnice. Sasha plakala. Moc plakala. Zastavil som pred nemocnicou a obaja sme rýchlo vybehli z auta. Rozbehli sme sa dnu a spýtali sme sa na na našu dcérku. Na Grace Stylesovú. Prišla k nám doktorka, ktorá mala Grace na starosti a zaviedla nás na jej izbu. Vošli sme dnu. Grace ležala na posteli a pozerala na nás. Bola bledá ako stena. Sasha sa s plačom rozbehla za ňou a privinula si ju k sebe. ,,Princezná moja. Prosím. Prosím neodchádzaj princezná." Nemal som potrebu zadržiavať svoj smútok a tak aj mne po lícach stiekli slzy.
,,Mami, ale mne nič nie je." Povedala chrapľavým hláskom. ,,Mami ja neodídem." Chytila ju za ruku. Podišiel som k nim. ,,Neplačte prosím.." Oslabene si ľahla späť. Pohladil som ju po líčku a venoval som jej pusinku na jej studené čielko. Sasha stisla v oboch rukách Grace ručičku v snahe ju zohriať. ,,Ľúbim vás." Usmiala sa.
,,Aj my teba ľúbime princezná." Povedal som za nás oboch, pretože Sasha nebola schopná slova. Grace sa jemne usmiala a hlavičku natočila k nám.
,,Máte ma v srdiečku..." Vyslovila potichu a zatvorila očká. Na prístroji, ktorý snímal tlkot jej srdiečka sa objavila rovná čiara a v hlave mi znelo dlhé pískanie. Akoby sa mi svet zastavil a ja som videl len a len tú dlhú, zelenú, rovnú čiaru. Sasha si Grace bezvládne telíčko privinula k sebe. A plakala. Len plakala a ja som ju nežne hladil po chrbte. V ten deň, nám odišla naša krásna dcérka, sestra, vnučka a neter. A zostal nám, náš rovnako krásny a múdry syn, náš Charlie.
THE END
Ani neviete, ako zle sa mi to takto ukončovalo. Keďže tento príbeh stál úplne o hovne, tak aspoň koniec musí mať nejaké to grády. Ako sa vám darí ľudkovia?
Dnes mám v pláne vydať nový Larry príbeh na žiadosť mojej Izky. A potom, buď dnes, alebo zajtra, alebo pozajtra alebo ja neviem kedy sa mi bude chcieť, bude nejaký normálny hetero príbeh. Lebo silne pochybujem, že všetci sú veriaci v Larryho a nie v Boha :D.Ďakujem neskutočne moc za dočítanie a teraz sa mi tu ľúbkajte pokladíky a ja sa idem pustiť do písania niečoho, pričom nebudem plakať :3.
Adios amigos XD
R.🌹
YOU ARE READING
Not So Bad [H.S.]
Fanfiction(Pokračovanie Mr.Bad) ,,Sladké rečičky si strč vieš kam." Vyšla som schody a treskla som dvermi na izbe. Do izby vletel Harry. ,,Ty mi neveríš?" Spýtal sa. ,,Daj mi s tým už pokoj, prosím ťa." Sadla som si na posteľ a zahľadela som sa do mobilu. H...