Môj Rocker √

5.kapitola

Fajn, nepodarilo sa mi to. Ari vtrhla do mojej izby-do jej izby ?- a doslova ma zhodila z postele. Chytila ma za nohy a stiahla dole.

Moje telo spadlo na zem ako vrece zemiakov. Potom sa následne odobrala k mojej skrini a povyťahovala z nej oblečenie, ktoré hádzala na mňa. Ešte stále som ležala na zemi. A pripadala si ako prádelník.

Keď vytiahla oblečenie, ktoré bolo pre ňu dokonalé, zakričala na mňa, kam som zmizla, že sa z toho nevyvlečiem. Dokoca mi stúpila na nohu ! Ja som stále totiž ležala na zemi pod tou kopou oblečení. Ari sa mi ani neospravedlnila.

Začala sa smiať.

A teraz stojíme s Ari pred jeho dvermi. Ona so šatami, dokonale upravená a ja s riflami a špinavým tričkom. Lebo to má byť kamarátsky večer, nie narodeninová oslava rockera, ktorý žiari ako slnečný lúč uprostred krutej zimy. Som nemalovaná a priznávam, aj strapatá.

Dvere sa otvorili a boh venoval Ari dokonalý úsmev. Tá mu ho oplatila a začala ho objímať akoby sa vôbec pred pár hodinami nevideli.

Chystala som sa prešmyknúť popri nich dovnútra a niekam sa aj schovať, ak to bude treba, ale akonáhle som započula známe hlasy Nowela a Moragan, ten idiot začal zatvárať dvere !

,,Hej !" zapišťala som ako roztlieskavačka, ktorú niekto obleje a schytá to jej drahé oblečenie a on vynoril hlavu z dverí.

,,Oh, aj ty si prišla ?"

Hral to. Vedel, že som sa nachádzala vedľa Ari.

Zamračím som sa, on sa usmeje, ale ani zďaleka tak, ako sa usmieval na Ari a otvoril mi dvere, aby som mohla vstúpiť.

Morgan sedela pred televízorom na chlpatom koberčeku a hľadala tie správne DVD, rovnako mizerne oblečená ako ja.

,,Prečo to nepozeráte cez internet v televízii alebo cez notebook ?"

Po mojej otázke na mňa všetci pozreli. Nowel dokonca prestal jesť a z úst mu vypadlo jedlo.

,,Radšej si mala ostať v byte," ozval sa Dan a ja som cítila jeho pohľad, ktorý mi chcel ublížiť. Správne, to som mala, ale príliš nemala na výber.

,,Pokoj, ľudia, bola to len obyčajná otázka," poviem znova, čo ich nahnevá ešte viac.

Ari sa na všetkých usmiala a pribehla ku mne ako záchranné lano.

,,Má pravdu. Predsa nemôže vedieť, že my výhradne pozeráme filmy cez DVD prehrávač už vyše šesť rokov."

Vďaka, Ari. Len poprosím menej toho sarkastického tónu.

,,Poď so mnou do kuchyne," ozval sa Dan a Ari sa pohla, ale on pokrútil hlavou.

,,Myslím druhú Abernathovu."

Nie som Abernathova, ale dobre, rozumiem. Byť sesternicou niekoho iného znamená tak trochu zdieľať aj jeho priezvisko. Veď viete. Ako keď máte staršie súrodenca a volajú vás jeho menom, len pridajú "malá/malý."

Bola som z toho natoľko mimo, z toho, že ma volá, až ma musela Ari podstrčiť dopredu a Dan chytiť za ohyb lakťa.

A keď potiahol, vynorila sa mi noc, kedy som ho prvýkrát spoznala. No, spoznala ako spoznala, skôr som spoznala jeho pery. A vlatne, nie je to tak dávno ako to vyznie, pravda ?

,,V chladničke sú piva, vyber ich."

Mám snáď zaštekať, čo bude znieť ako súhlas ?

Akoby som bola pes alebo totálne otravná ženská. Alebo ženská, s ktorou sa vyspal a nevie ako jej ma povedať, aby konečne odišla. Aj keď vôbec nemám ten pocit, že tento muž s tým má akýkoľvek problém.

,,Nerozprávaj sa so mnou takto. Ak ti chýba pes, zaobstaraj si ho."

Zachechtol sa a sám vybral pivá z chladničky.

,,Prepáč. Nevedel som, že ty potrebuješ výhradne vlastný tón hlasu pre svoju osobu a určité zaobchádzanie."

Z mikrovlnky vybral punaknce a nahradil ich ďalšími. Pridal do nich maslo a otočil sa ku mne.

,,Rozhodne budem nabudúce vedieť, ako sa k tebe správať. Alebo vieš čo ? Od Ari som počul, že rada píšeš. Napíš mi to na papier a ja si to niekde vystavím. Zakaždým, keď budem vedieť, že prídeš alebo že sa máme stretnúť, prečítam si to."

Jeho slová a ironický, ba dokonca aj samoľúby úsmev ma donútil chytiť misku s pukancami do rúk a vysypať ich rovno na jeho hlavu.

Usmiala som sa nadtým, ako mu maslo začalo stekať po nahnevanej tvári. Položila som misku na stôl, pozdravila ostatných a odišla preč.