Môj Rocker √

31.kapitola

,,Tak, keď už som tu, povieš mi, čo tu robím ?"

Snažila som sa naňho nepozerať. Veľmi som sa snažila.  Ale poznáte to. Aj cez to, aká sila to je, a aký silný ste vy, jednoducho vás to zlomí. A je jedno, koľko sa snažíte. Nie darmo sa vraví, že aj snaha sa cení.

,,Fajn. Keď sa nevieš ozvať, idem," povedal, a aby potvrdil svoje slová, začal sa dvíhať.

Čo najrýchlejšie som ho chytila za ruku a zdvihla hlavu. Nadvihol jedno obočie a čakal, čo bude ďalej. Ale ja som to, sakra, nevedela.

Mala som len nutkanie. Nutkanie zavolať mu. A tiež viete, že ak máte nutkanie, jednoducho máte nutkanie.

Nemusel zdvíhať, keď na telefóne uvidel moje meno a predsa mal nutkanie zdvihnúť.

,,Chcem sa len porozprávať."

Naozaj som chcela.

Nadvihol ešte vyššie obočie a začal si pomaly sadať. Vďačne som sa usmiala a pomaly, rovnako ako on, som si začala sadať tiež.

,,Nemám toľko času. Niekto ma čaká."

Jeho tón nemohol byť viac odmeraný.

Krátko som prikývla a chcela sa dotknúť jeho ruky, ale rozmyslela som si to. Možno by to nebral ako priateľské gesto.

,,Chcem len, aby si vedel, že ťa mám svojim spôsobom rada. Nemali sme veľa času sa spoznať a neviem o tebe veľa vecí, ale mám ťa rada."

V tichosti ma sledoval a na tvári mal taký povyšenecký úsmev až som ho mala chuť vyplieskať. Presne tak, ako to robí matka dieťaťu.

,,Bla bla  bla, chápem to správne,  Bley ? Len táraš. Ako malé, nepodarené decko."

Zamračila som sa. Možno nie tak šokovane, ale skôr urazene. Aj keď sa ma to v skutočnosti nedotklo. Čakala som to. A nie len to. Upozorňoval ma na to aj Landry.

Možno bolo odo mňa hlúpe povedať Landrymu, že sa chystám stretnúť s jeho najlepším kamarátom, ale rozhodne som nečakala, že sa k tomu postaví tak, ako to urobil. V poriadku.

Jasné, nečakala som, že bude žiarliť,  bude mi vyvolávať alebo držať mi pušku pri spánku, ale jednoducho som čakala aspoň niečo.

Lenže to je jednoducho Landry. Necháva vás robiť to, čo chcete. Nezasahuje do vašich rozhodnutí. Nech už to dopadne akokoľvek, budete vedieť, že je to vaša chyba. Nechá vás robiť chyby. Nechá vás robiť ich vediac, že následky si ponesiete sami a bude ľahšie sa na základe nich rozhodnúť. A vždy bude vedieť, na čom je.

Ak teda bude žiarliť, skôr ma donúti ukázať mu, že má pravdepodobne pravdu. Je to skôr akýsi princíp fungovania. Pretože, ak mi bude naozaj veriť, ja nemám dôvod mu ukázať, že sa mýli. Ak sa rozhodnem, že si zoberiem tričko s výstrihom a on ma neocení, možno si viac začnem všímať ako to vidí každý jeden, len on nie.

Všetko je jednoduchšie, keď rozumieme veci, príliš si ich nevšimáme alebo vieme ako aspoň z časti fungujú.

,,Čo tu robíme, Bley ?"

Nachvíľu som sa zapozerala von z okna. Očakávala som krátku prestávku, akúsi útechu. Dúfala som, že keď sa pozriem von z kaviarne, do ktorej som ho pozvala, docielim to. Ale akonáhle som uvidela bozkávajúci pár, rozhodilo ma to.

Mykla som nakoniec plecom. Neviem. Naozaj neviem, čo tu robíme. Nechýba mi, netúžim ho spoznať.

,,Poznáš to. Určite. Taký ten pocit, že musíš byť pri niekom. Nemusíš mať dôvod."

Zamračila sa a krátko prikývol. Pretože možno naozaj rozumie. Tomu pocitu, že síce daného človeka naozaj nechcete, možno ani vo svojom živote, ale zapadá do neho. A už len z toho princípu, že sa tam neukáže, vám chýba. Či sa vás vzťah tiahne zlým smerom alebo nie, na tom nezáleží, pretože vo svojom vnútri viete, že je to človek, ktorí vám v skutočnosti nechce ublížiť, je to vojna, ktorá je zároveň mier. Nedokážem to dostatočne vysvetliť a ani nemusím. V našej hlave a v srdci to všetko dáva oveľa väčší zmysel.

Len jednoducho cítim, že stále bez ohľadu na to, čo medzi sebou máme, bude vždy v mojom srdci. Pretože možno, len možno, nebyť Drya, to mal byť on. Nie ako náhrada. Len myslím, že jeho život bol horší ako ten môj. A tým, že bol komplikovaný, sa naše cesty rozchádzali. On blúdil, strácal sa, niekoľkokrát vyšiel z cesty a my sa nestretli na spoločnom cieli. Pretože pokojne sme sa mohli stretnúť už pred pár rokmi. Ešte skôr ako do cesty prišla Ari. Mal byť môj a ja jeho. To však stále nemení nič na fakte, že mal byť ten pravý. Ak by sme sa dali dokopy a nakoniec sa rozišli, mohlo by sa ukázať, že ten pravý je práve jeho najlepší kamarát, nie on. A to je možno práve ten pocit, ktorý mu dnes volal.

,,Mám však rande, Blay."

Nakoniec však svoje rande zrušil.