Môj Rocker √

22.kapitola

Šok ma úplne ochromil. Nedokázala som reagovať. Nedokázala som mu to oplatiť. Cítila som jeho horúci jazyk, dokonca alkohol, ktorý si dávajú chalani vždy pred vystúpením ako posilnenie. Vedela som, že alkohol ma nepobozkal. Bol to on.

Už sa chystal odtiahnúť, čomu som sa nečudovala, moje ústa nespolupracovali, ale ja ho ihneď, z čistého strachu, absolútne nebudem klamať, pretože každá moja časť sa vystrašila, že ho strácam, chytím za tvár a natisla si ju k sebe ešte bližšie.

Usmial sa do bozku tak úprimne až mi vytuhlo srdce a tentokrát si ma on natisol ešte bližšie k sebe. Cítila som cez tričko jeho horúce, spotené dlane a dokonca aj čelo, ktoré sa o mňa miestami oprelo.

Rozhodne to bolo niečo iné ako s Danom. On vedel, čo robiť, bol skúsenejší a dostávalo ma to do kolien. To tiež nie je žiadne klamstvo. Landryho bozky boli úprimné, jemné, príšerne a bolestivo pomalé, dávajúc vedieť, že nemá naponáhlo, tiež mu to s ním niečo robí a láskyplné, dostávajúc ma rovno do hrobu. Rovno na druhý svet.

Ľudia začali tlieskať. Nie však skupine, ale nám. Vedela som to podľa toho, ako všetci začali skandovať Landryho meno.

Vtom momente som pochopila jednu zásadnú vec. Ľudia ho majú radi. A ja sa im skutočne nečudujem, pocítim voči nemu druh hrdosti.

Cez bozky som cítila dobrotu jeho srdca, energiu, ten pokoj, ktorý z neho vychádzal a to všetko do mňa vysielalo zimoriavky, chvenie a motýle. Skutočný, obrovský roj motýľov, ba možno dokonca včiel, pretože to úplne nešteklilo, skoro až pichalo. Akonáhle sa svojimi drsnými a upotenými rukami od gitary dotkol mojej tváre, vybuchli, a roztrieštili sa v mojom vnútri. Alebo umreli. Myslím, že to skôr. Umreli od toho, čo im dokázal spôsobiť, pretože lietať bolo to posledné, čo boli schopné urobiť, príliš veľká záťaž, skoro ako infarkt.

Mal takú silu spôsobovať vo mne život a zároveň smrť až to bolo šialené a na nevydržie. A ja som vtom momente túžila po tom, aby sa tak cítila každá žena. Aby každá cítila to, čo ja. Nie aby im to spôsobil on, ale niekto iní. Zo sebeckých dôvod nedáte niekomu svoj osobný poklad.

Landry sa chcel odtiahnúť, ale ja som to nedokázala. Cítila som sa ako upír, ktorý nutne potrebuje dostať krv. Našiel správnu osobu, má skvelú krv a nedokáže sa jej nabažiť. Nedokáže sa zastaviť ani napriek tomu, že cíti ako človek pod jeho rukami či telom umiera. Chce prestať, cíti ako sa celé vnútro sťahuje, jedná sa o milovanú osobu, ktorú nechce zabiť, ale hlad je silnejší.

Takže áno, verím, že sme sa znova stretli. Ubehli roky, dekády a možno sme sa naposledy stretli v čase praveku, keď mi obúchal hlavu aspoň kameňom a odviedol do jaskyne, ale predsa. Lebo pokojne som bola byť princezná a on môj sluha alebo on princom a ja jeho bojovníčka. Alebo budem spravodlivá a ja jeho služkou, minimálne aspoň koňom, na ktorom vydobil svoje najväčšie víťazstva a získal si všetky srdcia. Či už u žien, v dedine, v kráľovstve alebo u svojich vlastných bojujúcich priateľoch. A možno patril vždy niekomu inému, vždy ho pozorujúc zo vzdialenosti a konečne nadišiel po tisícročí môj čas.

Šalela som. Neskutočne moc. Cítiť jeho dotyky, bozky, jazyk.. Až sa mi chcelo plakať a zastaviť ten príval všetkého, čo cítim.

,,Budem sa musieť vrátiť na pódium," ozval sa a pery mal do óčka z toho, ako som mu stláčala tvár.

Dívala som sa do jeho zelených očí akoby som ich videla úplne prvykrát a fascinivali ma natoľko až som si ich chcela zobrať. Áno, hej, v podstate vypichúť a zobrať.

,,No tak, Blee," ozval sa a jemne, nežne, chraplavo sa zasmial. Z tej prezývky sa mi stislo srdce, zasadzujúc klince okolo mojej rakvy. Povedal to tak pekne, svojsky vyhradeným hlasom a láskyplne až som túžila si ho zobrať domov a len ho objímať, tisnúť si ho k sebe tak silno až ho budem dusiť.

Veď viete, ten typ človeka, ktorý vám dá vlastný šál, aby vám nebola zima, ale počas toho, ako ho dostávate okolo krku, umierate. Chcem vám dobre, ale v skutočnosti nechcenne ubližujem vášmu krku.

Chcela som si ukradnúť ďalší bozk, ale zrazu sa odo mňa otrhol a už letel preč. Dopadol na stol a skotúlal sa dole.

Ľudia hneď odskočili a vykríkli. Rovnako ako ja. Chystala som sa postaviť, pretože som na zem letela tiež a ísť za nim, ale Dan pokrútil hlavou s vražedným pohľadom.

,,Povedal som mu, aby si dal pohov. Povedal som mu to. Kurva, povedal !" zaziapal.

Všetko utíchlo. Komplet. Boli počuť iba Landryho bolestné stony.

,,Za to si môžeš sám !"

Povedal Dan a pohol sa k nemu, zdvihol ho a vrazil mu takú až znova padol a stratil vedomie.