Môj Rocker √

25.kapitola

Zaklopala som na dvere a čakala. Čakala, pokiaľ otvorí. Čím dlhšie som stála za dverami, tým horšie som sa cítila. Horelo mi až za ušami a bolel ma žalúdok. A to nemá ani prečo.

Chystala som za zaklopať znova, ale dvere sa otvorili a stál medzi nimi on. So strapatými vlasmi, rozospatý, potetovaný a len v pyžamových nohaviciach. Z toho pohľadu mi podskočilo srdce.

,,Bley ?" spýtal sa prekvapene a palcami si prešiel po očiach. A skôr než stihol čokoľvek povedať alebo urobiť, vrhla som sa naňho.

Ruky som obrkrútila okolo jeho uzkého pásu a natisla sa naňho čo najbližie.

Nehybne stál, telo stuhlo a na malý moment prestal dýchať. Nakoniec sa uvoľnil a netrvalo dlho a obkrútil okolo mňa svoje dlhé ruky.

Pobozkal ma na vrch hlavy a nos si zahrabal do mojich vlasov. Chcelo sa mi plakať z toho tepla, ktoré vyžarovalo z jeho tela. Z tej vône, z toho objatia a chcela sa mi plakať kvôli nemu.

,,Bála som sa o teba."

Cítila som ako sa slabo usmial a stisol ma ešte pevnejšie.

,,Ukáž ako," zašepkal mi do ucha.

Odtiahla som sa od neho a zahľadela sa do jeho očí. A to mi stačilo na to, aby som sa rozplakala. Nie je práve ten dôkaz, aký chcel, ale nedokázala som si pomôcť.

V jeho očiach bolo toľko lásky a dobra, že to inak ani nešlo. A nie len to. Toľko úprimnosti a dôvernosti.. Akoby to bolo stvorené resne pre takého človeka, akým je on.

,,Blee, zlato, som v po.."

Nestihol dopovedať. Vrhla som sa na jeho pery. Aby som mu dokázla ako veľmi som sa oňho bála. A predsa to stále nie je dostatočný dôkaz.

Najprv nespolupracoval. Bol prekvapený. Avšak, akonáhle som pocítila jeho ruky na tvári a jazykom vošla do jeho úst, bol to znova on. Ten, ktorý zoskočil z pódia, aby ma mohol pobozkať.

Snažila som sa do bozku dať všetko. To, akým je pre mňa úžasným človekom, ako veľmi si ho ako človeka vážim a rešpektujem. A ako veľmi ma mrzí, že to tak na začiatku vôbec nevyzeralo. Ako veľmi ma bolí to, že stratil svoju lásku. Či už bola v skutočnosti malá alebo veľká.. úprimne mi na tom nezáleží, preto teraz, v tejto chvíli, som tu ja a musím akceptovať fakt, že nie som prvá, pretože stále viem, že sme stále pre seba. Toto je život. Straty a nálezy. Nie príbeh, kde si konci povzdychneš a povieš, že to nikdy nezaziješ. V živote nájdeš človeka, u ktorého nebudeš prvá.

,,Panebože," zašepkal do pier a odtiahol sa odo mňa. Následne oprel svoje čelo o moje a ruky premiestnil na môj zátylok a palcom ho začal hladiť, neuvedomil si, že to robí.

Úplne som chápala jeho slová. Bozkávať Landyho je skutočnosť. Bozkávať Daniela, je vzdialená.
Pri Landrym je to silnejšie, skutočné, úprimnejšie a dôvernejšie.

,,Musím ťa pobozkať znova. Ak to neurobím, zoš.."

Znova nedokočil. Vrhla som sa na jeho pery. Prsty zahrabala do jeho vlasov a natisla sa naňho čo najsilnejšie a najbližšie. Neudržal dokonca vlastnú rovnováhu.

Rukami mi skĺzol pod tričko a veľkými rukami mi začal hladiť chrbát. To teplo a energiu, ktorú do mňa vysielal.. Strácam pevnú pôdu pod nohami.

Je skutočný.
Je vytvorený tými najlepšími vecami.
Je tu. Teraz so mnou. Bozkáva ma. Chce ma.

Z tých všetkých pocitov a dotykov sa mi chcelo plakať. Bolo to.. Bolo to také silné a skutočné.

Odtiahol sa odo mňa a perami mi zotrel slzy.

,,Prečo plačeš ?"

Jeho hlas nemohol byť ešte viac bolestivejší a starostlivejší.

,,Si skutočný," povedala som uplakaným hlasom.
Zasmial sa. Hlboko, krásne, dychberúco. Panebože..

,,Som, zlato."

A to bol dôvod, pre ktorý som sa rozhodla, že zobrať nohy na ramena a utiecť, je to správne rozhodnutie. Tu nejde len o náš vzťah. O vzťah mňa a Dana. Ale aj ich vlastný vzťah. O môj vzťah s Ari, ktorý zase nadväzuje na Dana, ktorý spal s Margan, ktorú pravdepodobne chce Nowel. A tam to nekončí. Naše životy sú naše a zároveň vždy budú prepletené.

Vravím si, že záleží od toho, čo cítim ja a je to pravda. A zároveň pre mňa nie je. Prvý tu bol predpísaný Dan, nie ja. Predovšetkým nechcem, aby Dry zo seba strácal kúsky len preto lebo nevie, čo odo mňa očakávať a nie si istý či ho vyberiem. Chcela som a to vždy budem chcieť, uchrániť všetky jeho kúsky. Radšej odísť ako chcieť, aby strácal samého seba na základe mojej vlastnej hlúpej hlavy. Človek by mal byť sám pre seba silný. A to nie je ani jeden z nás. A kým človek nie je silný alebo si nie je sám sebou istý, veci nikdy nebudú ani len na dobrej ceste.