Cottage 117

Chapter five

Vstala som a po jeho boku som kráčala pomedzi stromu. Počúvali sme šum lístia, ktorý nám priam zakazoval niečo povedať. Mlčky sme kráčali. Vonku sa začalo stmievať a ochladzovať. Naskočila mi husia koža a ruky som si zložila v prsiach. Obmotal si ruku okolo môjho pásu a privyl si ma k sebe. Zastavili sme. Postavil sa predomňa a pošúchal mi rukami ramená. Usmial sa.

„Si roztomilá."

„Prestaň, budem sa červenať," zasmiala som sa.

Dlaň mi priložil na líce. Jemne ma pohladil. Druhou rukou si ma pritiahol bližšie k sebe. Oblízol si pery. Srdce mi začalo rýchlo biť. Určite to cítil. Zastal tesne pred mojími perami. Zachvela som sa. Nič v blízkom okolí teraz pre nás neexistovalo. Uvedomila som si, že to nie je správne. Môj mozog a srdce si protirečili.

On ťa nechce! Chce ťa iba využiť!

Ale je tak sladký a... sexy.

Jeho slová sú sladké, ale prázdne. Je to idiot. Nenechaj sa namotať.

Otočila som hlavu druhým smerom. Jeho ruky zo mňa zliezli. Bolo mi to ľúto.

„Čo sa stalo?" zmätene sa opýtal.

„Nie som dievča na jednu noc," vzdychla som.

Ľahla som si do postele a rozmýšľala. Prečo musí byť všetko tak zložité? Prečo každý chalan musí byť taký hlúpy?

Sadla som si na stoličku a obzerala sa dookola. Deti sa zbiehali na obed. Od rána som sa s Justinom nevidela. Vlastne nikto ho nevidel. Celkom by ma zaujímalo kde je.

„Sonny!" zamávala som na ňu. „Nevidela si Justina?"

„Nie," jednoducho pokrútila hlavou.

„Ak sa bude niekto pýtať, kde som, povedz, že mi nie je dobre."

„Mám to u teba," žmurkla na mňa a rozbehla sa dovnútra. Postavila som sa a začala prechádzať okolo prvých chát, až po staré stodoly na severnom konci pozemku. Nikde nebol. Keď sa mi zdalo, že som niečo začula, ostalo ticho. Otočila som sa. Stál tam opretý o plot aj s Riou. V ruke mal cigaretu. Nevideli ma. Skryla som sa za malú chatku, v ktorej dlho nikto nebýval. Vystrčila som pol hlavy a sledovala ich. Bože, som bláznivá. Chytil ju za boky a pritiahol k sebe. Presne tak, ako mňa včera, ale s tým rozdielom, že Ria neustúpila. Bozkávali sa. Hajzel! Pichlo ma pri srdci. Snažila som sa ovládať svoje emócie, no oni mnou začali manipulovať. Rozbehla som sa preč. Bežal za mnou.

„Sky! Stoj!"

Nepočúvala som ho. Ďalej som utekala. Netrvalo dlho a zdrapil ma za ruku.

„Čo je?" nadvihol obočie.

„Čo? Čo by bolo... Mal by si sa nad sebou zamyslieť, ty idiot. Nedotýkaj sa ma!" vytrhla som mu ruku, aj napriek tomu som ostala stáť.

„Čo sa stalo?"

„Nehraj blbca. Na každú hráš to isté. Tie blbšie sa nechajú namotať, ake ja k nim nepatrím. Zabudni na mňa."

„Ty ma chceš?" zaškeril sa.

Premeriala som ho pohľadom.

„Idiot!" prskla som po ňom a odišla.

Je veľmi krátka, ale chcem vedieť, či sa ešte oplatí pokračovať.

A chcela by som sa vám ospravedlniť, že som dlho nič nepridala.. :)

Ak chcete, aby som pokračovala tak VOTE & COMMENT. :)