Cottage 117

Chapter twelve

Stála som tam s ovisnutými rukami a zvesenými pleciami. Pichlo ma pri srdci. Ako keby ma niekto prebodol, podrazil mi kolena. Cukalo mi mimickými svalmi. Všetko vo mne chcelo plakať. Ja som nechcela. Ale nedokázala som to zastaviť. Zradil ma. Nechcela som uveriť, že všetko čo povedal, nebola pravda. Všetko vo mne sa búrilo. Nedokázala som to udržat. Z úst sa mi vydral žalostný vzdych. Nechcela som, aby vedel, že som tam, aj keď to mohol čakať. Podlomili sa mi kolená a spadla som. Po tvári sa mi valili vodopády sĺz. Nič som nevidela. Oprela som sa o stenu a kolená si pritiahla k brade. Vzlykala som. Nedokázala som to ovládať.

Chytil ma. Chytil ma za plece. Počula som ako si ku mne sadol a vzal ma do náručia. Nechala som to tak. Nemala som silu mu vzdorovať. Aj napriek tomu som sa na neho hnevala.

„Nechaj ju, Justin! Máš na lepšiu, ako tú chuderu!“ vykríkla.

„Vypadni, Ria a už ju nikdy, opakujem, nikdy, nenazvi chuderou, ty štetka,“ skríkol na ňu a hladkal ma po ruke. Bez slova odišla.

Nemohla som prestať plakať.

„Pššt. Všetko je v poriadku,“ šepkal mi do ucha.

„Nie, Justin, nič nie je v poriadku! Ty si sa s ňou bozkával!“ vybuchla som.

„Poď, prejdeme sa. Sonny je na okne.“

„Nie, Justin, ja nikam nejdem,“ šepla som. Nastavil mi ruku.

„Poď. Chcem sa s tebou porozprávať.“

„Nie, Justin. Ja som unavená.“

„Tak poďme dnu. Hm? Napustíme si vaňu, budeš zaspávať na mojej hrudi-“ Mala som pocit, že keby som ho nezastavila, dokázal by pokračovať donekonečna. Na takéto veci je ešte skoro. Teda podľa môjho skromného ponímania.

„Ja idem do svojej izby, ty ideš tiež do svojej izby. Chápeme sa?“ rozprávala som pomaly a zdôrazňovala každé slovo.

„Nie som spokojný, ale keď to chceš tak ty,“ mykol plecami a začal kráčať. Zastavil pred chatou. Na tvári sa mu objavil šibalský úsmev a podržal mi dvere. Mala som pocit, že by bolo slušné poďakovať, no on si to nezaslúži. Rýchlo som prešla schody, chcela som sa vyhnúť zbytočným rečiam. Pohla som kľučkou, keď som ho začula priamo za mnou.

„Skyler?“ oslovil ma.

„Hm?“

„Dobrú noc.“

Pár nekončiacich sekúnd sme sa na seba pozerali, na ktorých konci sa ku mne naklonil. Nie. Nechcela som ho pobozkať. Inokedy by som to urobila, ale teraz nie. Otočila som tvár.

„Dobrú,“ vyslovila som slová, ktorými som oficiálne ukončila našu dnešnú konverzáciu. Vkĺzla som do svojej izby a zavrela dvere. Cítila som sa oslobodená. Bol to divný pocit. Ako keby som práve pred všetkým unikla. Konečne. Zhodila som zo seba oblečenie a ľahla si na posteľ.

Niekto vošiel dnu.

„Skyler?“

Otočila som sa.

„Prepáč, Kenzie, ale vážne nemám náladu sa o tom rozprávať. Možno zajtra,“ usmiala som sa. Kývla hlavou a nechala ma samu.

Mala priestor na premýšľanie, aj keď som tak veľmi premýšľať nechcela. Niekedy to fakt bolí. A hlavne teraz.

Nemala som to vidieť. On sa s ňou bozkával tesne po tom, čo mne spieval pod oknom. Znie to ako nezmysel. Hmm.. kiežby. Kiežby to bol nezmysel a všetko bol len sen. Kiežby som ho nikdy nestretla, len zistila, že som zaspala a všetko bol len sen. Štípnite na niekto.

Povedal mi, že ku mne cíti niečo viac. Prečo mi to potom urobil? Potrebovala by som vysvetlenie, no to ja som ho odmietla.

„Dovoľ mi vysvetliť ti to,“ vletel mi do izby ako neriadená strela. „Prosím, Sky, nedokážem zaspať.“

Sadla som si na posteľ a telo som si ovinula do paplónu. Zažala som lampu na stolíku. Na jeho tvári sa na okamih objavil nepatrný úsmev.

„Počúvam ťa. Máš na to päť minút,“ poklopala som na svoje imaginárne hodinky.

„Ja som to nechcel. Nechcel som ju pobozkať. Ona len prišla a vrhla sa  na mňa.“ Držal ma za ruky.

„Lacná výhovorka, Justin,“ pokrútila som hlavou a uhla pohľadom.

„Ria je vypočítava sviňa, obyčajná kurva, lacná štetka,“ precedil pomedzi zuby.

„Tak hovoríš o všetkých svojích bývalých? A budeš takto hovoriť aj o mne?“ zamračila som sa a vytrhla mu ruky zo zovretia.

„Skyler, prosím,“ natiahol sa späť a opäť skryl moje dlane do tých jeho, čo ma prinútila pozrieť do očí. „Ja som s ňou chodil len z trucu. Chcel som ti ukázať, že môj život bude fungovať aj bez teba, ale uvedomil som si, že to bez teba nejde.“

„Justin, ja som vás videla! Nedokážem sa cez to len tak preniesť, potrebujem čas. A naviac som ti povedala, že ja k tebe necítim to, čo ty ku mne.“

Krátko sa zasmial. Neveril, že k nemu necítim niečo viac. Postavil sa predomňa, chytil ma za pás a nebezpečne sa priblížil. Nedokázala som sa pohnúť. Hypnotizoval ma. Priložil svoje pery na moje.

To je to, čo na ňom milujem. Jeho drzosť a spontánnosť. Nedokázala som sa od neho odlepiť. Jeho pery boli tak sladké. Cítila som, ako sa mi usmial na perách. Vošla som mu rukou do vlasov. Pomaly si prebojoval cestu jazykom do mojích úst. Položil mi ruku na zátylok a pomaly nás posúval dole. Pocítila som príjemné zašteklenie v bruchu. V takýchto situáciach sa to väčšinou zvrhne k sexu a bola som prekvapená, že on túto možnosť nevyužil. Len si ľahol vedľa mňa a položil ma na jeho hruď. Keby vedel, že práve v tú chvíľu by som mu to dovolila, určite by to urobil.

Pôvodne som mala s touto časťou iné plány, ale povedala som si, že na to je ešte skoro. :-D Dúfam, že sa vám časť páčila :)

Pre ďalšiu časť VOTE&koment :-)

by the way: viem, že som túto časť mala venovať istej babe, ale doposiaľ nenapísala mi jej wattpad, takže keď to čítaš tak mi napíš a ja ti ju venujem. :)

Mám vás rada. <3

-yoursjdmdanielle