Cottage 117

Chapter ten

„Daj sa vypchať!" fľochol po mne a tresol dvermi.

O tri týždne

Celé tie týždne ma ignoroval. Naschvál sa predomnou oblizoval s Riou. Pomaly som sa to naučila ignorovať a potláčať pocit krivdy. Párkrát mi moje svedomie povedalo, že je to moja chyba. Možno malo pravdu. Ale teraz to už je jedno. S Riou spolu chodia. Ak sa to tak dá nazvať. Neviem, či sex v stajni a neustále oblizovanie sa, sa považuje za vzťah. Sonny s Kenzie ma nespočetnekrát utešovali. Nepomohlo.

Medzičasom deti z prvého turnusu odišli a na konci týždňa by mali prísť ďalšie. Požiadala som otca, aby ma preradil ku Kenzie a Riu k Justinovi. Nemohla by som vedľa neho stáť ďalších desať dní v kuse. Kristepane.

Ležala som na posteli a stále ma hrýzlo svedomie. Spomínala som na to, ako sme spolu boli. Ako sa o mňa staral, ako sa ku mne správal, chýbal mi jeho citlivý pohľad a krásne slová. Poznám ho len krátko, ake za ten áas mi v hlave urobil poriadný rozruch. Behala mnou myšlienka, že by som sa mu mala ospravedlniť. Posadila som sa a dala si hlavu do dlaní. Rozhodla som sa. Neviem či správne, ale.. Čo ak tam bude s Riou? Čo ak ma nebude chcieť vypočuť? Čo ak... mi povie niečo, čo bude ľutovať? Čo ak- tých tam bude vždy veľa. Postavila som sa a išla rovno k jeho izbe. Stála som pred ňou. Počula som len ticho, keď Sonny vybehla zo svojej izby s úsmevom, ktorý jej zmizol keď ma uvideka stáť pred jeho dvermi.

„Snáď si nechcela ísť k nemu?" nadvihla obočie.

„Nie, nechcela," potriasla som hlavou a pozrela sa do zeme.

„Neverím ti," jej obočie sa postupne pokrčilo.

„Ja som len.." Justinove dvere sa otvorili a stál v nich, kto iný, ako Justin. Sonny ma schmatla za ruku a potiahla preč. Stihla som sa naňho pozrieť len na okamih. A ďalej som videla len Sonnyin neľútostný pohľad. Snažila sa mi pomôcť, no teraz sa jej to vážne nepodarilo.

„To čo malo znamenať? Ja som ti hovorila, že on ti za to trápenie nestojí! Mohla si sa trápiť ešte viac. Povec mi, čo ťa to napadlo?" oprela ma o stenu a neprestajne rozprávala. „Ale... Ja-"

„Nie, Sky, už za ním nepôjdeš. Ja ti to zakazujem!" zvýšila hlas.

„Ale-"

Začula som rýchle kroky dole schodmi.

„Keď mi Sky chce niečo povedať, tak nech mi to povie," postavil sa tesne vedľa nej.

„Vypadni," strčila doňho, „ty si jej ublížil."

Vzala ma za ruku a ťahala von. Pred dverami sme stretli Mac.

„Čo sa deje?" nechápavo zvraštila obočie.

Sonny sa dlho nadýchla, asi to predýchavala, cestou preč.

„Ani mi to nepripomínaj," Sonny prekrútila očami, „no predstav si, kde som Sky stretla?"

„Odkiaľ by som to mala vedieť?"

„Stála pred Justinovými dverami."

Rozprávali sa ako keby som tam nebola.

„Ja som sa s ním chcela porozprávať."

„A načo? Nemá to zmysel."

„Ja si myslím, že to až taká blbosť nie je. Podľa mňa je to aj Justinovi ľúto. A keď to chcela Sky, mala si ju nechať," pridala sa na moju stranu Kenzie.

„Ja som jej chcela len dobre," vydýchla.

„Ja viem, Sonn," dala som jej ruku okolo pliec, „ale ja som vedela, čo robím."

Prišli sme do chaty. Kenzie a Sonny išli do svojej izby a moje kroky mierili rovno pred jeho dvere. Nadýchla som sa. V hlave mi prebehli všetky škaredé slová, ktoré mi povedal. Na chvíľu som zapochybovala, no nakoniec som stlačila kľučku a bez klopania som vošla. Nepočul ma. Stál na okne a v ruke držal zapálenú cigaretu. Potichu som k nemu prišla a oprela sa o zábradlie. Ešte nedofajčenú cigaretu zahasil a hodil dole.

„Tak predsa si prišla," jemne sa usmial, sklopil zrak a znovu sa mi zahľadel do očí. Ach.

„Prišla."

„Aj napriek tvojej šialenej kamarátke?" krátko sa zasmial.

„Nevolaj ju tak. Chcela ma len ochrániť."

„A pred čím? Predomnou?" skoro nepatrne zvýšil hlas.

„Pred sklamaním."

„Nechcem ťa už sklamať."

„To nedokážeš," pokrútila som hlavou.

„Prepáč za to, čo som ti povedal, Sky. Nedokázal som sa preniesť cez to, že si ma odmietla," chytil ma za obe ruky a kýval nimi.

„Ak čakáš, že moja odpoveď bude iná, tak nie," pokrútila som hlavou.

„Chcem len, aby si vedela, že k tebe cítim niečo viac," pohladkal ma po líci.

„Ale ja nie, Justin. Prepáč, daj mi čas."

„Chceš mi povedať, že ku mne vôbec nič necítiš?"

„Mám pre teba slabosť, ale nie som si istá, či by nám to fungovalo," zhlboka son sa nadýchla a následne vydýchla.

„Poď bližšie," pritiahol ma k sebe a moju hlavu si priložil k hrudi. Rukou mi vošiel do vlasov. Po chvíli mi chytil tvár do dlaní a pozeral sa mi hlboko do očí, priamo do duše.

„Dovoľ mi pobozkať ťa," povedal jedným dychom.

„Nie, Justin," preglgla som a uhla pohľadom, „potom by som neodolala a ani si nechcem predstaviť, čo by sa stalo."

„A čo je na tom zlé?" prinútil ma pozrieť sa naňho.

„Všetko."

„Nič," opravil ma, no dal mi pusu iba na čelo. „Rešpektujem to," usmial sa a pustil ma.

Niečo ma vnútri hrýzlo. Chcela som mu dovoliť pobozkať ma, ale už je neskoro.

Prepáčte, že tak neskoro. Dúfam, že to ešte niekto bude čítať. Ak chcete, aby bola časť, dajte VOTE a koment, aby som vedela, koľkí to čítate. :-)
-yoursjdmdanielle