Cottage 117

Chapter eleven

Ešte raz som sa naňho pozrela. Strašne ma to k nemu ťahalo, chcela som ho pobozkať, objať ho, no išla by som sama proti sebe. Ale... jeho pery a jeho oči, ten pohľad. Ach.

Stála som tam a neuvedomovala som si, že naňho tak dlho zasnene pozerám.

„Už si si to rozmyslela?“ podrýpol s úsmevom na tvári.

„Nie, ja len...už radšej idem,“ potriasla som hlavou a otočila sa na odchod.

„Počkaj, Sky,“ schmatol ma za ruku a otočil k sebe, „ja som ti len chcel povedať, že sa nevzdám a budem bojovať o tvoje srdce.“

Hruď som mala nalepenú na tej jeho. Cítila som jeho teplý dych. Prstami mi blúdil po chrbtici, čo mi spôsobovalo mráz na chrbte. Zhlboka som dýchala. Položila som mu hlavu na plece a ruky mu obvinula okolo tela. Chvíľu ostal bez pohybu. Bol prekvapený. Keď sa spamätaj, aj jeho ruky pristáli na mojom páse. Jeho telo sa uvoľnilo. Povzdychol a dal mi pusu do vlasov. Bol taký nežný.

„Chcem ťa celú len pre seba,“ hlesol.

„Veď vieš-“

„Viem, viem,“ prerušil ma a pomaly ma púšťal z jeho objatia, „ja počkám.“

Bolo mi ľúto, že táto chvíľa skončila. Chcela by som ostať v jeho náručí navždy. Dýchať jeden vzduch a užívať si chvíle, keď môžeme byť spolu. No nič. Už som odchádzala. Už som stláčala kľučku. Čakala som, že ma zastaví a začne bozkávať. No už som bola von a zatvárala dvere. Môžem si za to sama. Som hlúpa. Vyšla som z chaty a namierila si to rovno do stajne. Podišla som ku Cherry a pohladkala ju po vrchu hlavy.

„Ahoj, Cher,“ usmiala som sa na ňu, no čo ona hlasno zaerdžala. „Ako si sa dnes mala?“ rozprávala som k nej bez nároku na odpoveď. Možno to niekto považuje za divné, ale zdá sa mi, že kone mi rozumejú viac ako ľudia. Pustila som ju von a nasadila jej sedlo. Vyviedla som ju von zo stajne a nasadla na ňu. Povedala som jej ešte pár slov a vyslovila povel na jazdu. Presne toto mi chýbalo. Vietor vo vlasoch a... voľnosť. ten, kto nejazdí, nevie o čom hovorím. Vtedy boli všetky problémy preč. Len ja a Cher. Sedela som na nej a dávala jej voľnosť. Išla tam, kde chcela. Dôverovala som jej.

Ležala som vo svojej posteli s kompletne čistou mysľou. Nič. Žiadna myšlienka. Keď mi nietko začal hádzať kamienky do okna.  Vstala som a vyklonila sa z okna. Bola tma, nič som nevidela. No on asi videl mňa.

„Ahoj, Sky.“ Justin!

„Justin?“

„Počúvaj,“ uchechtol sa. Počula som dutý zvuk gitary. „Across the ocean, across the sea

Startin' to forget the way you look at me now

Over the mountains, across the sky

Need to see your face and need to look in your eyes

Through the storm and, through the clouds

Bumps on the road and upside down now

I know it's hard babe, to sleep at night

Don't you worry

Cause everything's gonna be alright,

-ight,-ight be alright, -ight.“ Spieval presne to, čo vtedy pri táboráku. V tú chvíľu som nemohla myslieť na nikoho iného, len na neho. Na jeho sladký hlas. Bola som šťastím od seba. Oprela som sa o stenu a pomaly sa spúšťala dole. Môže byť niekto ešte sladší a romatickejší? Myslím, že nie. Vtedy mi došlo, že on ma tam čaká a asi by som mala ísť za ním. S obrovským úsmevom na perách som sa rozbehla dole. Doširoka som otvorila dvere a nechala ich tak. Zahla som za roh. Čakala som, že tam bude stáť a bude na mňa čakať. No nie. Prečo?! Prečo mi to urobil?!

Čo si myslíte, čo sa stane? :) Ak chcete ďalšiu časť, VOTE a KOMENT :)

-yoursjdmdanielle