Cottage 117

Chapter thirteen

Ležali sme tam len tak. Bez slova a takmer bez pohnutia. Len Justin sa mi hral s vlasmi. To ticho mi celkom vyhovovalo. Netrvalo dlho a zaspala som.

Rozlepila som oči a otočila sa. Čakala som, že natrafím na Justina, no namiasto neho som našla len prázdne miesto a odhrnutú perinu. Posadila som sa a oprela sa o záhlavie postele. Natiahla som sa.

„Dobré ránko, maličká,“ vošiel dnu a v ruke držal tácku.

Maličká. Takto mi už dlho nepovedal.

Postavil sa k posteli, počkal, kým sa posuniem a ľahol si ku mne. Na tvári mu žiaril úsmev.

„Čo je to?“ ukázala som na tácku, aj keď som dobre vedela, čo to má byť.

„Raňajky?“ nadvihol obočie, „raňajky do postele a len pre teba.“ Vtisol mi pusu na líce.

„Nemysli si, že vďaka tomu ti odpustím,“ zasmiala som sa a vzala si do ruky palacinku.

„Trošku sa mi to pripálilo,“ mykol plecom.

Pozrela som sa na spodok palacinky. Vybuchla som do smiechu.

„Čo ti je smiešne?“ tváril sa urazene.

„Justin, toto nie je trošku pripálené,“ hovorila som pomedzi smiech.

„Veď ja som sa snažil,“ sklopil spodnú peru a pozeral sa na mňa psími očami.

„Veď ja viem, Justin,“ jemne som sa usmiala a pohladila mu líce. Na jeho tvári sa znovu objavil úsmev. Ten krásny úsmev, ktorý tak milujem.

„Tak si daj aspoň ten jogurt a džús,“ drgol do mňa.

„Len preto, že som hladná,“ zasmiala som sa a otvorila si jogurt. Vtedy mi niečo došlo.

„Justin, a ty? Čo budeš jesť?“ nadvihla som jedno obočie.

„Ja pojdem do jedálne za Rubby, či sa niečo pre mňa nenájde, keďže na toto som použil všetko, čo tu máme,“ nevinne sa pousmial, lebo vedel, že ja ho len tak nenechám.

„Hmm, na,“ podala som mu jogurt, „dáme si to spolu.“ Posunula som sa bližšie k nemu.

„Nie, ja nemôžem. Ja som to robil len pre teba.“

„Prestaň, vezmi si.. hm?“ nabrala som na lyžičku jogurt a priložila mu ju k ústam.

Len otvoril ústa a prehltol jogurt. Vzal mi lyžičku, usmial sa a nabral jogurt.

„Čo ideš urobiť?“ zamračila som sa.

„Idem ťa kŕmiť,“ uškrnul sa.

Krútil lyžičkou až ju zastavil pred mojími ústami. Krátko som sa zasmiala a otvorila ústa.

„To nemyslíš vážne,“ sklopila som pohľad a smiala sa s jogurtom v ústach.

„Myslím,“ nahodil vážny výraz a už držal ďalšiu lyžičku pred mojími ústami.

Prehltla som to a vzala mu jogurt z ruky. Položila som ho na stôl. Nechápal, čo robím. Sama som nevedela prečo to robím. Sadla som si naňho obkročmo a on ma rukami chytil za pás. Usmiala som sa nad myšlienkou, ktorá mi prebleskla hlavou. Mám to urobiť?

Krátka, ja viem, ale ja tu dlho nebudem, keďže idem do tábora. Vrátim sa až v sobotu, takže časť bude až niekedy v pondelok. Inak sa vám chcem poďakovať sa wonderful 44 VOTES. ♥ Ale chýbali mi tam komenty.. Pri tejto časti mi prosím, napíšte dlhý koment, ako sa vám táto story páči, čo  sa vám nepáči a ako by ste chceli, aby táto story pokračovala, alebo čo by ste chceli aby sa stalo :) Ďakujem. :)

by the way: prosím vás, ak som niekomu zabudla dať venovanie alebo venovanie chcete, napíšte mi. :)

-yoursjdmdanielle