Magnus Pov
,, Magnus" začul som svoje meno spoza dverí.
,,Alexander?"otvoril som dvere a Alec sa na mňa vrhol a pobozkal ma, ustúpil som o krok vzad.
,,Magnus , ja.. musíme sa porozprávať."nadvihol som obočie.
,,Alexander je koniec, nemáme sa o čom rozprávať. Bol si s ňou. Ja.. Ja som ti veril ale ty si musel ísť za ňou. Prosím odíď. Nechcem ťa už nikdy vidieť."otočil som sa k nemu chrbtom.
,,Magnus, ja.. prosím chcem ti to vysvetliť."ucítil som jeho ruku na pleci, prudko som sa otočil horúce slzy mi stekali po lícach.
,,Alexander odíď. ZMIZNI! OKAMŽITE!"vykríkol som na neho, oči mu ochladli, ba videl som v nich hnev.
,,Zbohom Magnus Bane!"zavrel za sebou dvere a ja som skĺzol na podlahu.
Prečo som len taký hlúpy, znovu som sa zamiloval a nechal si zlomiť srdce.
Veril som že tento krát to bude iné, áno iné s ním.
Jeho modré oči mi dávali nádej, jeho úsmev zase chuť žiť ale teraz....
Teraz som nemal chuť ani len sa zodvihnúť z tej hnusnej podlahy.
Vždy sa to pokazí, vždy.
Udrel som si slzy a pomaly sa postavil, hlava sa mi točila a stále som cítil ako sa mi slzy tlačia do očí.
,,Magnus, musíš na neho zabudnúť!"povedal som si a luskol prstami, v izbe ostala tma a príjemné teplo. Televízia sa spustila a hrala môj obľúbený film, luskol som prstami a v ruke sa mi objavil pohárik s whisky.
Alec Pov
,, Neznášam ho, neznášam. Ako som len mohol byť taký hlúpy!" Prudko som kolo do steny pri Inštitúte.
,,Auuuuuuu!"- bolesť mi prešla od nohy celým telom zanadával som si a vybehol do svojej izby. Zbalil som si len to najnutnejšie, vtom sa otvorili dvere.
,,Alec?"- bola to Ozzy.
,, Nechaj ma Ozzy!"- štekol som na ňu ale ona vstúpila do izby a objala ma.
,,Alec, čo sa deje ?"- zhlboka som sa nadýchol a otočil sa k nej.
,, Odchádzam."- oči sa jej zaleskli. Chytila ma za ruku a pozrela mi do očí.
,, Nesmieš odísť, neboj s Magnusom sa to vyrieši. Prosím nerob to."- pevne som chytil tašku do ruky.
,,Odpusť Izzy."- použil som runu a zmizol pred jej očami. Naštartoval som svoje auto, teda auto ktoré som dostal od Magnusa a rútil sa mestom. Cestou som si skontroloval všetko, zbrane, oblečenie, doklady. Mal som v pláne ujsť čo najďalej a dúfať že to prežijeme aj sami. Končekmi prstov som si prešiel po bruchu.
,,Neboj ja sa o teba postarám."- šepol som pre to malé stvorenie ktoré som už malú chvíľu nosil pod srdcom. Slzy má zaštípali v očiach ale nechal som im voľný priebeh.
Dúfam že prvá kapitola sa vám páčila a za chvíľu sa chystám na ďalšiu. Za menšie gramatické chyby sa ospravedlňujem 😁
