Alec Pov
Magnus nebol doma už vyše týždňa ešteže mal v chladničke dosť potravín aj na mesiac. Mám pocit že sa bál že umrie hladom keby ju nemal plnú. Bolo príjemné teplé ráno a ako každý deň aj dnes som čakal na Magnusov príchod. Bál som sa toho ale dúfal som stále v nepozorovaný útek. Dnes som sa len tak prechádzal po izbe nakoľko ma už moja ranná nevoľnosť zobudila v skorých ranných hodinách. Ako som tak kráčal prišiel som k jeho spálni. Nebol som v nej už pekných pár mesiacov. Otvoril som dvere, v izbe bola tma a tak som roztiahol závesy, prvá vec ktorú som zbadal bola moja bunda ktorú som si tú zabudol. Mal ju pohodenú na posteli aj s ... Neverím on si obliekol aj moje džínsy ? ... Zasmial som sa pri predstave Magnus v jeho oblečení. Zrazu ma ale vyrušil zvuk rozbíjajúceho sa skla. Stéle aj dýky som mal v izbe a tak mi neostávalo nič iné len sa brániť tým čím nájdem čo bolo vzhľadom k mojej váhe a piatom takmer šiestom mesiaci tehotenstva len bambusová palica. Opatrne som kráčal do kuchyne odkiaľ sa tie zvuky šírili, bol som pripravený zaútočiť. Vtrhol som do kuchyne ale bola to len Magnusovi mačka.
Sakra, ty mi prinesieš šediny.
Zazrel som na ňu ale vtom som letel cez celú kuchyňu až som dopadol na piano v rohu. Chránil som si bruško a tak som našťastie utlmil dopad rukami ale citil som silnú bolesť. Krvácal som ale jediná vec ktorá ma zaujímala bola ochrániť moje dieťa. Pevnejšie som uchopil palicu a začal sa brániť útokom vysokého démona. Oháňal sa veľkým mečom a ja som sa mu uhýňal koľko to len išlo. Využil ale moje spomalené reflexy a pritlačil má k stene s mečom pri krku. Cítil som jeho dych na tvari, zavrel som oči a očakával čo sa stane nakoľko už som nebol schopný odolávať útoku.
,, Prepáč Magnus..."- šepol som .... Vtom som ucítil ako demonicke telo vzbĺklo a ja som dopadol na zem. Bol som na všetkých štyroch a vykašlieval krv, slzy mi stekali po licah. Dýchal som prudko a veľmi ryvhlo, triasol som sa ešte stále.
,, Alexander!"- moje telo zmeravelo, počul som ako sa ku mne približuje, jeho hlas mi ešte jemne doznieval v ušiach.
Už nie, už nevládzem, už je môj koniec. Nemôžem už viac utekať, nemôžem už umierať každým dňom keď som bez neho. Nech ma nenávidí, nech ma znovu opustí ale nech ma aspoň posledný krát vypočuje.
Ucítil som jeho ruku na svojom pleci, bola horúca, cítil som jeho dych, rýchly plný strachu.
,, Alexander, prosím už neutekaj. Milujem ťa a už o teba nechcem prísť len neutekaj, poviem ti všetko čo len budeš chcieť. Len ma tu nenechávaj v strachu o tvoj život."- jeho slová ma prekvapili , počul som ako sa mu hlas chvie kvôli slzám ktoré sa mu hrnuli do očí.
,,M... Magnus, ja.. neviem ako začať." zhlboka som sa nadýchol, a pomaly si sadol cez bolesti ktoré mnou lomcovali.
,, Viem že som .. viem že som nemal odísť ale stalo sa niečo čo som si myslel že v živote nezažijem. Magnus ja spanikáril som. Ja .. ja som sa bál... A ty.. ty si ma vyhodil. Nenávidel si ma . Musel som odísť a ochrániť sa.... Ochrániť.... "- zdvihol som pohľad a naše oči sa stretli, ruky som si vyložil na bruško ktoré mi poctivo zakrývala hrubá mikina. Uvidel som ako sa Magnusove oči zaplnili strachom ale bolo v nich vidieť zvedavosť, lásku...
Natiahol ruku k mojej bude a nadvihol ju, keď zbadal moje tehotenské bruško trošku zmeravel ale napokon po ňom jemne prešiel bruškami prstov až mi po tele prebehli zimomriavky.
,,Musel som nás ochrániť,... K..keď mi Camile povedala o Elizabeth zľakol som sa ale.... Ale ...Magnus .. pochopím to keď ma odtiaľto vyhodíš ...j...ja to zvládnem.. neboj sa."- slzy mi stekali po lícach, triasol som sa ale jeho ruky má len k sebe pevne pritiahli.
,, Alexander Gideon Lightwood, milujem ťa, teba aj naše bábätko. Ty.. ty si ma práve spravil najšťastnejším človekom na svete. Budem otcom... Chcem byť otcom...."- Magnus má na chvíľu pustil a kľakol si predomnou..
,, Alexander Gideon Lightwood vezmeš si ma a budeš mojím životným partnerom až kým nás smrť nerozdelí o čo sa postarám aby to nebolo tak skoro. Milujem ťa a keď si zmizol som si uvedom koľko chýb som spravil. Už nechcem aby sme mali nejaké tajomstvá, poviem ti čokoľvek len budeš chcieť vedieť, budem dobrým otcom nášho malého bábätka.budem ťa milovať a ctiť si ťa.. "- nenechal som ho to dohovoriť a skočil som na neho a spojil naše pery v jedno.
,, Áno, áno Magnus Bane. Vezmem si ťa!"- cez slzy som mu šepol do pier a usmieval sa od radosti. Magnus si ma k sebe túlil pevne a ja som po dlhej dobe cítil ten pocit. Lásku, to teplo jeho náruče...
,A..aauuu"- sykol som...
,,Laska čo sa deje ?"- okamžite sa má opýtal Magnus.
,,Koplo... Malé koplo.. prvý krát koplo "- srdce mi radostne poskočilo. Magnusove oči zažiarili šťastím, jemne pohladil bruško a usmial sa, malé znova koplo presne pod Magsovou rukou. Rozosmial som sa od šťastia. Magnus ma pobozkal na čelo. Cítil som jeho pohľad na sebe ako ma skúmal, prezeral si každý kúsok môjho tela ako keby som mu mal znovu zmiznúť ale to som už neplánoval. Už som nechcel stráviť ani jeden deň bez neho...
Takže tu je ďalšia kapitola ... Chcela som ju sem hodiť ešte včera večer než som išla do práce ale nestíhala som tak dúfam že vás to teraz príjemne prebudí.
Magnus zistil pravdu.... Krásnu pravdu že bude otcom. Cítil sa ako v raji, mal pocit že všetko je dokonalé.... Avšak ešte netuší čo sa stane....
