Magnus Pov.
Ocitol som sa vo svojej izbe, závesy roztiahnuté. Takto ich nechával jedine Alexander... Z obývačky som začul krik a strašný hluk. Rýchlo som vybehol z izby a vtom som zmeravel, Alec bol pritisnutý k stene nejakým démonom a navyše mu pri krku držal meč. Neváhal som ani sekundu a hodil po ňom modrú pulzujúcu guľu anjelskej energie , trafil som ho a on sa zmenil na kopu dymu a popola. Rozbehol som sa k nemu, ucítil som jeho vôňu, chytil som ho za plece. Triasol sa..
,,Alexander prosím už neutekaj! Milujem ťa a už o teba nechcem prísť len neutekaj, poviem ti všetko čo len budeš chcieť. Len ma tu nenechávaj v strachu o tvoj život"- srdce mi prudko bilo, áno bál som sa že ujde a ja ho už nikdy nenájdem. Slzy sa mi tlačili do očí.. to čo mi ale Alexander povedal mi spustilo lavínu slz., Keď však jeho ruky prešli k jeho brušku nechápal som až kým..... Natiahol som k nemu opatrne ruku, podvihol som mu mikinu.
Ja budem, ja budem otcom. Veď ale to nieje možné, on je .. on je.
P
rešiel som mu po brušku opatrne len končekmi prstov. Alexander sa na mňa pozrel a spustil lavínu... Lavínu pocitov vomne...
Nie, nie ... Alexander... Nie už to nedovolím. Nie teraz nie... Nemôžem... Nechcem ťa stratiť... Nie...
Len čo dorozpraval som si ho pritiahol k sebe, nikdy ho neopustím.. Nikdy...
,,Milujem ťa Alexander."- pomaly som si pred neho pokľakol.
Požiadal som ho o ruku, vylial som si celé svoje srdce, vložil som mu ho do rúk ... Nestihol som mu ani povedať všetko keď na mňa prudko skočil až som takmer stratil rovnováhu.
,,Áno.. áno Magnus Bane. Vezmem si ťa."- celý môj svet sa krútil, moje srdce ledva chytalo ďalší dych. Všetko po čom som tak dlho túžil sai splnilo. Mal som niekoho kto ma miluje, budem otcom, budem jeho manželom na celý život.
,, Auuuu!"- vystrašene som sa na neho pozrel.
,, Čo sa deje ?"- spanikáril som .
,,Malé, koplo."- srdce mi znovu preskočilo takmer o míľu, jemne som Alexandra pohladil po jeho krásnom tehotenskom brušku keď tu, malé znovu koplo. Slzy mi stekali od šťastia po licach, nedalo sa opísať ako dokonale som sa práve v tej chvíli cítil. Nechcel som aby vôbec niekedy skončila, prezeral som si každý kúsok Alexandrovho tela. Tak strašne sa zmenil za tú dobu čo som ho nevidel, jeho črty sa ešte viacej prehĺbili, jeho oči dostali viacej nehy a lásky ale aj trochu bolesti za ktorú sa mu nikdy nebudem vedieť dostatočne ospravedlniť. Jeho telo sa jemne zaoblilo ale to mi len pridalo na kráse, nevedel som sa vynadívať nad jeho perfektnými krivkami, proste mi to tehotenstvo tak strašne pristalo.
,, Zlato, poď musím ťa vyliečiť, potom si dáme teplú vaňu a musíš si odpočinúť. Malé ťa teraz potrebuje."- pomaly som ho dvíhal a on vôbec nenamietal. Liečba prebehla celkom rýchlo nakoľko som sa cítil byť úplne plný energie, potom som Alexandrovi pomohol sa okúpať, každá modrinka na jeho tele mi spôsobovala muky ale s tým som mu nedokázal pomôcť. Videl som na ňom ale že už je unavený a tak som ho uložil do postele a vybral sa dole všetko vrátiť do pôvodného stavu. Keď som už mal všetko hotové posadil som sa do kresla a usmieval sa ako blázon... Áno bol som blázon.. blázon do lovca menom Alexander Lightwood.... Ani netuším ako som zaspal, zobudil som sa až na to že ma niekto sleduje... Strhol som sa....
,,Magnus..."- šepol Alexander so slzami v očiach...
,,Shhh, všetko je v poriadku. Som tu neboj sa."- pritiahol som si ho do náruče. Triasol sa.
,,Mal.. mal som zlý sen . Zobudil som sa a ty... Ty.... "- rozplakal sa ešte viacej a tak som si ho pevnejšie pritisol na seba.
,,Neboj to bol len sen, som tu. Prepáč že som neprišiel za tebou ale zaspal som, poď ideme do postele. A.. ešte niečo Alexander mali by sme napísať aj tvojej sestre a rodine že si v poriadku pretože keď zistí že si u mňa a ona o tom nevie tak ma asi zabije."- Alec na mňa pozrel trošku vystrašene.
,,Neboj napíšem jej až ráno a o tomto "- pohladil som mu bruško "- im povieme až keď sa na to budeš cítiť."- Alexander prikývol, ľahli sme si spoločne do postele a ja som ho schoval do náručia, bol tak krásny keď spal, oči mi pomaly klesali až som zaspal.
Keď som sa ráno zobudil Alexander ešte spal, tričko mal vyhrnute a tak som mal pekný výhľad na jeho bruško, jemne som ho pohladil. Tešil som sa ako malý chlapec, nakoľko som vedel že Alec bude ráno asi hladný išiel som niečo pripraviť do kuchyne na raňajky. Dnes som mu ich chcel priniesť až do postele. Ako som čakal kým sa pripravia hrianky v hriankovači napísal som Izzy.
,,Alec je u mňa, neboj sa je v poriadku. Našiel som ho včera večer, prepáč že som ti to napísal až dnes ale bolo toho na nás veľa."- stlačil som tlačítko odoslať, dúfal som že ma Izzy nezabije.
V tomto istom momente ako vybehli hrianky z hriankovača mi niekto doslova rozrazil dvere... Izzy
,,Magnus Bane, si práve mŕtvym človekom. Mal si mu okamžite dať vedieť keď nájdeš Aleca. Mohla som sa aj strachom zblázniť a ty by si mi zavolal len tak. Kde je ? .. Magnus . Kde je Alec ?!!"- kričala na mňa a ja som len dúfal že nezobudí Alexandra.
,,Izzy, prosím ukľudni sa , Alexander spí."- postavil som sa pred dvere do svojej spálne.
,,Pusti ma dovnútra Magnus , ja si ho podám, nech si ma nepraje. Bol preč tak dlho a žiadna správa, odkaz nič. MAGNUS OKAMŽITE MA K NEMU PUSTI LEBO UBLÍŽIM AJ TEBE!"- Izzy vyzerala že to myslí vážne, keď tu sa otvorili dvere a v nich stal Alexander, oblečené mal moje čierne tielko a na nohách voľné pyžamové nohavice s motívom jednorožcov. Ostal stáť dosť prekvapený keď zbadal Izzy, Jacea, Clary a Simona. Alexander sa schoval za mňa a snažil sa zakryť iz dosť veľké bruško.
,, Alexander Gideon Lightwood máš minútu aby si sa obhájil potom ťa prisahám prizabijem. Najprv ja, potom Jace a potom ostatný. Prečo si zmizol, neozýval si sa , naša matka sa takmer zblaznila. Čo si si myslel že ťa nebudeme hľadať že na teba len tak... Zabudneme ?"- kričala na neho a ja som cítil ako mi pevné stíska ruku, potom ju pustil.
,,Magnus prosím pomôžeš mi ?"- šepol mi do ucha, chytil som ho pevnejšie okolo pásu nakoľko sa jeho telo ešte zotavovalo, pomaly sme sa otočili smerom k nim. Alexander si rukami jemne hladil bruško so sklopeným pohľadom. Keď ho však zdvihol uvidel reakcie ostatných. Nielen on ale aj ja som sa bál ako ostatný zareagujú.
,,Izzy, Jace, Clary a Simon. Chcel by som vám predstaviť naše ešte nenarodené bábätko "- Alec mal v hlase dosť odvahy, bol som v nemom úžase. Stál tam hrdý na to že čaká pod srdcom naše dieťa.
,,A... Alexander!"- Izzy sa rozplakala a prudko na neho skočila a keby som ho nebol držal asi by bol spadol.
,,Alec, bože prečo si nám to nepovedal. Ja.. my by sme to so všetkým pomohli. Alec to je ..to je zázrak. Ja ..ja budem teta "- smiala sa cez slzy vôbec nečakala na Alecovu odpoveď pretože už teraz pochopila prečo Alec ušiel. Bál sa .... Jace ho pevne objal a usmieval sa . Clary a Simon mu tiež pogratulovali. Ja som len stál pri ňom a sledoval ako z neho opadáva ťa ťažoba. Izzy na mňa skočila.
,,Magnus, za chvíľu budeme rodina."- usmiala sa na mna, uľavilo sa aj mne že už ma nechce zabiť.
,,Izzy, povedal Áno"- šepol som jej do ucha a ona zvreskla od radosti.
,,Aleeeeec!"- vykríkla a znova ho zasypala objatiami a bozkami, smial som sa pretože som už dlho nebol taký šťastný. Ja, Alec a jeho rodina.. všetci šťastný .... i keď som mal strach čo na to povie Marysa a Robert Lightwoodovci.....
