Alec Pov
Posledný mesiac som precestoval snáď pol Európy, zháňal som tam niekoho kto mi pomôže ale nenašiel som nikoho. Stretol som síce pár nových ľudí ktorý mi dali dosť rád ale nikoho kto by mi vedel povedať či to prežijem. Vedel som len jednu vec a to že budem potrebovať silného čarodejníka... Áno takého ako je Magnus. Dnes som sa zastavil v malom mestečku na juhu Talianska, ubytoval som sa v pôvodnom domčeku. Zhodil som zo seba oblečenie a vbehol do sprchy, na hlavu mi dopadali horúce kvapky vody. Keď som privrel oči ucítil som na tele niečie ruky, prudko som ich otvoril ale nikto tam nebol. Ach Magnus, chýba mi. Jeho horúce objatie, jeho úsmev ktorým má ráno vždy prebudil. Ale teraz som sám, sám ... Niesom celkom sám mám teba... Usmial som sa a pozrel si na pupok, bol som len v treťom mesiaci ale bruško mi už jemne vytŕčalo. Bol som šťastný ale zároveň smutný, vedel som že Magnus na toto nikdy nebude pripravený. Camile mi prezradila ako Magnus ešte dávno prišiel o svoju lásku aj s ešte nenarodenou dcérkou. Viem mal som mu to povedať nejako, nechať mu odkaz že bude rodičom ale nemohol som. Nechcel som ešte viacej trpieť a nútiť ho milovať mňa a naše... Moje bábo. Vypol som prúd vody a okolo pása si prehodil uterák, vyšiel som na balkón a rozhliadol sa po meste, vonku bolo ešte aj vo večerných hodinách prijemne teplo. Cítil som v nose morský vánok, áno tu.. tu by som mohol ostať žiť, malý alebo malá by behala po pláži a ja by som si našiel normálnu prácu. Možno by som si aj našiel niekoho...a možno nie.. zhlboka som sa nadýchol a usmial sa cez slzy...
,,Magnus ... Stále ťa milujem..."- šepol som do jemného vetra a dúfal že.. že sa to možno dostane až k nemu....
