Magnus Pov
Alexander stratil vedomie , snažil som sa ho prebrať a po chvíli sa mi to aj podarilo.
,, Alexander."- pobozkal som ho na čelo.
,,M..M .. Mags.!"- prudko vykríkol bolesťou a tak som mu pevnejšie stisol ruku. Sebastian mi podal papier s kúzlom. Prichystal všetko potrebné, vyhrnul Alexandrovi tričko a jemne mu na bruško naniesol príjemné voňajúcu masť.
,,Teraz musíš myslieť na to malé vnútri a opakovať to kúzlo."- Sebastian sa pozrel na mňa aj na Alexandra.
,,Zvládneme to zlatko."- pozrel som sa na Alexandra a ten prikývol. Začal som odriekať zložité kúzlo a Alexander sa začal chvieť.
,, Neprestávaj a sústreď sa. Viacej. Magnus viacej."- Sebastian rukami jemne hladil Alexandrove bruško a kontroloval pohyby bábätka. Sústredil som celú svoju myseľ na to malé stvorenie vnútri bruška ale nešlo to. Alexander plakal bolesťou.
,,Magnus prestaň!"- kričal na mňa a prudko ma chytil za ruku. Pozrel som na neho a potom na Sebastiána.
,,Nefunguje to ."- povedal Sebastian.
,, Prosím, bolí to."- plakal a ja som prestal.
,,Čo budeme robiť ? Sebastian."- cítil som sa bezradne.
,,Musím ho dostať vonku. Vieš čo to znamená."- určite som v tomto momente bol biely ako stena.
,, Skúsim mu pichnúť injekciu ale neviem či pomôže, Magnus vieš čo máš robiť."- prikývol som, pichol Alexandrovi injekciu a ja som opakoval kúzlo proti bolesti. Sebastian musel vykonať cisársky rez lenže nakoľko Alexandrovi nezaberali žiadne lieky túto možnosť sme už dávno vylúčili.
,,P..prosím!"- Alexander šepkal a po lícach mu stekali slzy, bol odvážny a pevne sa chytil mojej ruky a zaklonil hlavu. Zhlboka dýchal. Sebastian začal s jemným rezom. Zatiaľ moje kúzla a aj injekcia fungovali a tak to išlo Sebastianovi hladko. Keď však po pár minútach uvidel čo mal Alexander vnútri seba chytil bledý odtieň. Alexander prudko vykríkol bolesťou a ja som už začal cítiť že som vyčerpaný. Prudko som zamával rukami a vyhnal bolesť z Alexandrovho tela.
,,Magnus."- šepol Sebastian prekvapene.
,, Sebastian, čo sa deje ?"- Alexander pevne stláčal okraje plachty.
,,Už viem prečo nefungovala mágia."- po chvíli som to pochopil. Alexander čakal dvojičky. Keď boli bábätka vonku rýchlo som Alexandra z väčšej časti vyliečil mágiou.
,,Magnus, Alexander predstavujem vám malého Alexandra Magnusa Banea a malú Marysu Baneovu."- rozplakal som sa šťastím. Alexander si vzal oboch do náručia.
,,Moje malé zlatíčka."- oboch pobozkal na čelo. Obaja mali oči po Alexandrovi avšak po chvíli som zbadal mačacie očká.
,, Malý je celý po tebe, celý ocinko."- zasmial som sa pretože malý Alec si cmulal prst.
,,A naša malinká Marysa je po maminke. "- jej čierne vlásky stáli na každú stranu a usmievala sa. Objal som Alexandra a pobozkal ho.
,,Šťastné a veselé."- vtedy som si uvedomil že sú Vianoce.
,, Ďakujem, ďakujem za najkrajší darček k vianociam aký som len mohol dostať."- obaja sme plakali šťastím.
,,Magnus zajtra prídem znovu, musíme teraz všetkých troch starostlivo kontrolovať."- obrátil som sa na Sebastiána.
,,Samozrejme a ďakujeme ešte raz. Veľmi si to vážime."- objal som ho.
,,Za málo, ja som rád že som mohol zažiť taký výnimočný okamih. "- usmial sa.
,,Umyť sa môžeš tu dole."- išiel som s ním dole do kupelne. Ako som kráčal do kuchyne vziať Alexandrovi pohár vody sa mi zatočila hlava. Pevne som sa chytil rohu kuchynskej linky keď tu som stratil vedomie. Keď som sa zobudil ležal som v spálni na posteli a Alexander ležal pri mne a sledoval ma. Na čele som mal studený uterák.
,,Magnus!"- Alexander ma pevne objal.
,, Alexander."- pritiahol som si ho pevnejšie k sebe.
,,Tak som sa o teba bál, spal si takmer tri dni."- neveril som vlastným ušiam.
,,K..koľko ?"- opýtal som sa.
,,Sebastian tvrdí že si vyčerpal až príliš svoju energiu aj mágiu. Mohol si sa zraniť, mohol si zomrieť. Magnus, bál som sa... "- rozplakal sa a pevnejšie som ho stisol.
,,S..shhh. Milujem ťa a prepáč mi to, že som ťa tak vydesil ale nechcel som aby si toľko trpel."- podvihol som sa trošku a Alec si oprel hlavu o moju hruď.
,,Nikdy to už nerob!"- prikázal mi.
,,Kde sú Alec a Marysa?"- pozrel som sa okolo seba.
,,Spinkajú dole, je s nimi ich babička. Nezvládal som to a musel som ju zavolať "- cítil som sa previnilo že ja som bol KO a Alec sa musel o všetko starať.
,,Mags ? .. musím ti niečo ukázať "- Alec sa posadil.
,,Čo ? Čo mi chceš ukázať ?"- opytal som sa ho vystrašene.
,,Niečo mi ostalo."- zdvihol tričko a odhalil veľkú jazvu cez celý trup. Natiahol som k nej ruku, končekmi prstov som po nej prešiel. Cítil som znova tú bolesť, oči sa mi naplnilo slzami.
,, Nie, nie. Neplač Mags. Milujem ťa a a milujem naše deti. Jazva mi vždy pripomenie teba a naše deti a to že za všetko sa oplatí bojovať."- pevne ma chytil za ruku, pozeral som mu do očí a on sa usmieval.
,,Ach, Alexander."- usmial som sa tiež.
,, Poď, Alec a Marysa nás už určite hľadajú."- ťahal ma z postele dole do obývačky. Tam sedela hrdá babička s malými v náručí. Obaja pokojne spali.
,,Magnus."- usmiala sa na mňa Marysa.
,,Marysa, ďakujem že si tu."- podišla ku mne sa vzal som si malého Aleca do rúk a Marysu si vzal Alexander.
,,Som na vás taká pyšná, obaja sú taký krásny. Róbert príde za chvíľu, bol pracovne preč a už sa nemohol dočkať svojich vnúčat tak misiu trošku skrátil."- len čo to dopovedala niekto klopal na dvere. Mávol som rukou a dvere sa otvorili. Dnu vletel Robert Lightwood.
,, Alexander!"- pevne objal svojho syna a potom sa zapozeral na malú Marysu a potom hneď aj na malého Alexandra.
,,Som dedko."- oči sa mu zaleskli od sĺz radosti.
,,Oci, predstavujem ti Marysu Baneovu a Alexandra Magnusa Banea."- usmial sa na svojho otca a ten najprv pevne objal Aleca a potom mňa.
,,Môžem si ich vziať do náruče?"- opýtal sa nás a obaja sme prikývli. Opatrne sme mu podali oboch, jedného do jednej ruky a druhého do druhej.
,,Ďakujem vám. "- slzy mu stekali po lícach. Marysa ho pevne objímala a hrala sa s malým Alecom nakoľko sa prebral.
