Magnus Pov
,,Marysa, prosím musíš okamžite prísť. Alexander... On ..."- zúfalo som kričal do telefónu.
,,Hneď som tam "- otočil som sa na Alexandra ktorý prerušovane dýchal, otvoril som portál a hneď sa v izbe zjavila Marysa a Izzy, obidve len v pyžame, nenalíčené úplne strapaté.
,, Magnus ."- pozrela na mňa a následne hneď pribehla k Alecovi.
,,Potrebujem toto."- podala mi zoznam bylín, luskol som prstami a objavil sa stolík plný bylín. Niektoré som utekal rýchlo pozbierať z malých kvetináčov ktoré som mal v pracovni.
,,Marysa môžem ti nejako pomôcť ?"- opýtal som sa opatrne.
,,Magnus ďakujem za všetko ale teraz budem potrebovať pokoj, prosím ťa choďte s Izzy nachystať posteľ. Bude potrebovať vlhko a teplo tak tam nachystajte zvlhčovače."- prikývol som a išiel s Izzy nachystať Alexandrovi izbu.
,,Magnus kde máš zvlhčovač?"- opýtala sa ma Izzy, zasmial som sa.
Zamával som rukami a odrazu sa izba premenila na teplý dažďový prales.
,, Magnus"- zasmiala sa Izzy a oči sa jej rozžiarili prekvapením.
,,Toto bude lepšie ako zvlhčovač"- zdola som vtom začul hlasný výkrik..
,, Alexander"- chcel som sa rozbehnúť a prežiť tu bolesť za neho. Slza mi stielka po líci.
,,Neboj Magnus mama to zvládne, musíme v to dúfať. "- Izzy ma pevne objala a ja som jej objatie opätoval, plakal som jej na pleci. Po troch hodinách nás zavolala Marysa, Alec mal takmer celé telo zabalené v bylinkach, dýchal zhlboka a už o niečo pokojnejšie.
,,Magnus môžeš ho teraz preniesť do izby."- kúzlom som ho preniesol do izby, prikryl ho poriadne perinou a posadil sa na okraj postele. Cítil som sa bezmocne.
,,Teraz nám neostáva nič iné len dúfať že to zaberie, v ruke mal toto."- ukázala malý kúsok dreva.
,, Bol v tom jed démona, musel to mať v tele už dlho, bolo to malé a vôbec sa okolo toho nespravila alergická reakcia. Snažila som sa ten jed vysať ale bábätko ... Magnus je mi to ľúto."- svet sa mi začal točiť.
,,Volala som Sebastianovi, musíme počkať kým sa Alec aspoň trošku zotaví. Sebastian vykoná potrebné zákroky."- oči mala plné sĺz ale snažila sa nezosypať, mne sa to ale nepodarilo. Prudko som sa postavil a vyšiel z izby, zastavil som sa až na terase. Zhlboka som dýchal, môj mozog bol úplne zničený, slzy mi stekali po lícach. Mal som v sebe toľko hnevu, na seba že som na to neprišiel skorej .. teraz ... Teraz som prišiel o svoje ešte nenarodené dieťa a...a Alec... Prudko som vystrelil guľu modrej energie pred seba a trafil tak krásnu mramorovú sochu, tá sa roztrieštená na milión kuskov.
,, Magnus "- za mnou stala Clary.
,, Je to moja vina."- šepol som a hnev sa do mňa znova vlieval ako horúce železo.
,,Nie Magnus, to nieje tvoja vina, nieje to nikoho vina. Musíš tu byť teraz pre Aleca. Teplota mu stále neklesla. Mal by si ísť k nemu."- povedala a ja som vedel čo tým myslela. Utrel som si slzy a pomaly kráčal do izby kde Alexander ležal, všetci až na Marysu stáli pred izbou. Pootvoril som dvere a Marysa plakala pri posteli, pozrela na mňa a len pokývala hlavou. Srdce mi vynechalo minimálne dva údery.
,,M...môžem ?"- opýtal som sa a Marysa sa postavila a nechala ma v izbe s Alecom samého. Posadil som sa na kraj jeho postele, chytil pevne Alecovu ruku.
,, Alexander prosím neumieraj. Potrebujem ťa, si všetko čo mám. Pamätám si ako sme sa prvý krát videli. Tú noc som nemohol zaspať, v hlave som mal len teba. Nevedel som sa dočkať kým uvidím znovu ten tvoj anjelský úsmev...a.. náš prvý bozk. Keď som videl ako stojíš s Lydiou pri oltári myslel som že ťa stratím, lenže ty....za celý môj život ma nikto nepobozkal tak ako ty v ten večer. Ešte dlho som vzdy pri zaspávani myslel na chuť tvojich pier..... Lenže potom si jednu noc prišiel a ... A prišla naša prvá spoločná noc, milovanie s tebou bolo na tak vysokom leveli že pri spomienke na to sa mi ešte stále točí svet. Alexander prosím nevzdávaj to. Zvládneme to, prosím....."- rozplakal som sa a ľahol si na jeho bruško. Slzy mi stekali po lícach a zmáčalo jeho tričko čoraz viac a viac. Cítil som ako sa jeho telo chveje ako sa snažia jeho pľúca chytiť dych. Vtom to ale prišlo, dych sa mu zastavil, srdce prestalo pumpovať krv do tela.
,,A.... Alec"- srdce mi vynechavalo údery pľúca ledva poberali dych.
,,Nie..nie .. Alexander!"- pevne som ho chytil do rúk a kričal bolesťou....
,, Prosím......."
Takže je tu koniec ďalšej kapitoly, Alexander umrel. Magnusove srdce prestalo žiť.....čo sa s ním stane keď príde o všetky svoje pocity....
