Alec Pov.
Stál som pri dverách od Ragnorovho apartmánu, práve som sa chystal zaklopať keď som začul ten známy hlas...
Magnus
Prebehlo mi mysľou, stál som tam ako prikovaný, nedokázal som sa pohnúť. Len som počúval ako sa s Ragnorom rozprávajú... Rozprávajú sa o mne.. Magnus má hľadá.... On na mňa nezabudol.... ? ... Alexander Gideon Lightwood spamätaj sa, si tu preto aby ťa Ragnor vyliečil a aby si mohol ísť ďalej. Takže tam zostaneš stáť a keď odíde Magnus poprosíš Ragnora o pomoc.. keď už som nepočul Magnusov hlas zaklopal som... Dvere sa otvorili a stál tam Ragnor.
,, Alexander, čakal som že prídeš skorej."- pousmial sa...
,, Prosím, nesmieš to povedať Magnusovi že som tu bol, ja... Prosím ťa. Nezdržím sa tu dlho len. Potrebujem malú pomoc."- odhalil som popáleninu na nohe. Nakoľko v LA bolo krásne slnečno tak sa mi celkom pohodlne nosili krátke nohavice a voľne tričko a nebolo to tak na mne vidno a dúfal som že ani Ragnor to nezistí...
,,Neboj sa Alexander neprezradím mu to i keď má za toto najskôr nechá upáliť niekde na hranici. Vedel som že prídeš už včera, mal som sen. A tak mám pripravené aj všetko na tvoju liečbu."- doniesol na stôl veľké množstvo byliniek a nejaké maličké kosti.. asi z hlodavca.
,, Ďakujem Ragnor, bol to ohnivý démon. Ja..ja nezvládol som situáciu."- sklopil som hlavu ako mi začal čistiť ranu zasyčal som od bolesti, pálilo to. Ucítil som bolesť ale aj v oblasti bruška.
,,Ragnor nie, stoj !"- skríkol som a rýchlo sa posadil, zhlboka som dýchal a masíroval si bruško.. Ragnor len na mňa nechápavo pozeral.
,, Ragnor, sľub mi že toto ostane len medzi nami. S každým kto o tom vie musím vykonať sľub mlčania ale tebe verím."- pozrel som sa na neho so strachom v očiach. Áno bol som vystrašený lebo Magnus mohol byť stále niekde nablízku..
,, Alexander čo sa deje, desíš ma?!."- povedal a sledoval každý môj pohyb. Opatrne som nadvihol tričko až kým som ho neodhalil...
,, Alexander, nieje to to čo myslím však ?"- Ragnor sa postavil a pozeral na mňa. A mne sa do očí natlačili slzy.... Monštrum...
,,Áno Ragnor, je to to na čo myslíš, čakám malé bábätko. Ale prosím nikto sa to nesmie dozvedieť. Preto tu nemôžem dlho ostať. Hľadajú ma , prosím vylieč mi tú nohu nech môžem znovu odísť."- rýchlo som si schoval bruško a pozeral sa všade len nie na neho.
,, Alexander ale, toto je zázrak. Magnus o tom vie ? Bože už celé storočia sa toto nestalo, Alexander ty si zázrak."- Ragnor si sadol ku mne a chytil ma za ruku.
,,Nie Ragnor som monštrum a keď ma nájdu zavrú ma, ba čo horšie vezmú mi ho a zabijú mňa aj všetkých ostatných . Magnus o tom nevie a nikdy sa ani nesmie dozvedieť. Rozhodol sa tak už dávno."- povedal som s hnevom v hlase.
,, Alexander, keď budeš čokoľvek potrebovať som tu pre teba, neboj vyliečim ťa ale dnes tu budeš musieť ostať aby sa to kompletne zahojilo. Magnus by to mal vedieť, ale je to na tebe Alec."- povedal a potom ostalo ticho, nohu mi vyliečil. Ja som mu poďakoval, pomohol mi prejsť do hosťovskej izby kde som sa zložil. Dal som si sprchu nakoľko rana bola zvonku zahojena vďaka Ragnorovi, už sa hojila len zvnútra. Ležal som vo vani snáď hodinu kým som vyšiel vonku, obliekol sa do pyžama a uložil sa do postele. Po dlhej dobe som pokojne zaspával s pocitom že sa nemusím aspoň jednu noc báť o svoj život. Zaspal som celkom rýchlo, ráno som sa zobudil ako vždy na rannú nevoľnosť, objímal som misu na wc a triasol sa ako zo mňa všetko jedlo vychádzalo vonku.
,, Alexander, uteč!"- počul som zrazu výkrik zdola a v mojej izbe sa objavil portál. Ani neviem ako som si utrel ústa, schmatol tašku a skočil do portálu. Ocitol som sa v známom prostredí. Nie, nie,nie.... To nemôže byť.. ale áno bol to on Magnusov apartmán. Do nosa mi udrela jeho vôňa, jeho obľúbený parfém. Končekmi prstov som prešiel po mahogonovom stolíku nad ktorým bolo obrovské zrkadlo, v rohu bola zasunutá fotka. Pamätám si na ten okamih, akurát sme prišli do Tokia lebo Magnus chcel poriadne sushi. Na ulici bola malá fotografická búdka. Obaja sme sa tam vtrepali pretože Magnus na tom trval, smiali sme sa a objímali. Tie fotky boli plné radosti, šťastia a lásky ktorú sme k sebe prechovávali. A teraz tu stojím, s veľkým bruškom. Už v piatom mesiaci a dúfam že sa mi podarí odtiaľto dostať preč. Skúsil som dvere ale nič, zabudol som na ochranné kúzla ktoré Magnus uvalil na jeho apartmán aby sa nič nedostalo dnu ani vonku.
Sakra, ako sa odtiaľto dostanem, a prečo ma Ragnor poslal práve sem ? Prečo práve k nemu, nemôže ma tu nájsť. Nie takto.
Vbehol som do svojej bývalej izby a snažil sa nájsť niečo čo by mi pomohlo ale nič som nenašiel. Ostal som tu uväznený až kým nepríde Magnus.... Sedel som vo svojej starej izbe a pozeral si fotky, nič sa tu nezmenilo. Magnus nechal všetko tak ako to bolo, usmial som sa keď som zbadal Mňaua.
,,Ahoj ."- obtrel sa mi o nohu a zapriadol, vzal som ho na ruky a hladkal ho. Dvere sa otvorili a ja som sa schoval do izby. Bol to Magnus, ledva som dychal, srdce mi bilo tak rýchlo že som myslel že za chvíľku prestane plniť svoj účel.
Po chvíli sa ale zase otvorili a Magnus odišiel, skĺzol som na posteľ. Držal som sa za srdce a prudko vydychoval.
Takmer ... Takmer sa to stalo....
Alec, Magnus ....myslíte že sa Alec dostane z Magnusovho bytu skôr ako ho tam Magnus nájde.? .. už čoskoro v ďalšej kapitole... 😁😁😁
