Plameň v daždi

13# kvapka-Saria

„Stále nemôžem uveriť, že si nás zachrániť vlastne ty!" vrtel Montego hlavou, keď prechádzali lesom. 

Leto útočilo v plnej sile. Stromy žiarili na zeleno, slnko sa pokúšalo cez ich konáre prestrčiť svoje horúce lúče, avšak cestovateľov chránili príjemné tiene od lesných mĺkvych strážcov. V korunách štebotali vtáčiky a po jednom konári sa rozbehla vrtká veverička. Zastala, drobnými prednými labkami si pretrela hlavičku a zavetrila malým ňufáčikom. Potom opäť zmizla niekde v korunách. V diaľke bolo počuť tichý šum rieky. Bytosti boli od nej ešte priďaleko, aby mohli zreteľne počuť jej symfóniu.

„Skutočne si ich neočaroval? Periphoia nie je práve láskavá Víla a navyše je neskutočne tvrdohlavá," nadvihol Kalon obočie.

„Nemusí sa všetko hneď riešiť ostrým konfliktom," pokrčil Soran plecami stále trochu červený v tvári. Jemne sa na spoločníkov usmial a oni nechápavo vrteli hlavami.

„Myslela som, že dostať sa odtiaľ bude neskutočne náročné a budeme potrebovať premyslený plán a stratégiu. Nie, že si len tak odkráčame," prehovorila Celia.

„Najťažšie bolo odtrhnúť Sorana od jeho fanúšičiek," zasmiala sa Saria.

„Sú nepochopené. Teta ma vždy učila, že keď dokážeš niekomu pomôcť, nemôžeš ho odmietnuť. Nikdy nevieš, kedy budeš potrebovať pomocnú ruku ty," mykol Soran plecom, no nepokračoval. Zahanbene sa prikrčil a vtiahol hlavu medzi plecia. Správal sa akoby povedal niečo, čo nemal.

„Vyplatilo sa ti to niekedy? Teda, chcem povedať, všetci sme sebecké krysy. Oplatil ti niekedy niekto v živote tvoju láskavosť?" bol zvedavý Vlčí chlapec. Soran sa trošku ošil.

„Ale áno. Napríklad teraz tie Víly," odvetil.

„Ale ľudia ťa môžu využívať, nie? Odmietneš ich niekedy?" zamračila sa Celia.

„Ako vravím, keď viem, pomôžem," sklopil zrak Soran.

„Nikdy si neodmietol pomôcť niekomu inému?" vyvalil Kalon oči. Soran zavrtel hlavou a sklonil tvár na konskú šiju.

„Veľmi si sa ale s vďakou nestretol, však?" dotkla sa Saria jeho pleca.

„Nie som typ, ktorý za to niečo očakáva," pozrel na ňu s úsmevom Soran, ale jeho oči boli smutné. Saria ho nemusela poznať od malička, aby vedela, že ľudia jeho láskavosť radi využívali. Soran jednoducho nedokázal odolať volaniu o pomoc. A to si mnohí nevážili. Navyše nie je ani nejaký priebojný typ, radšej ticho mlčí a trpí. Preto bez rečí súhlasil, že sa pridá na túto šialenú výpravu. Celia potrebuje jeho pomoc a on jej vie pomôcť. Niečo má spoločné s Kalonom. Avšak Saria naopak Kalona poznala a vedela, že je láskavý, ale rozhodne a nenechá si skákať po hlave.

„Vieš, že tak som to nemyslela," usmiala sa naňho Saria nežne. Sorana si celkom obľúbila. Na rozdiel od Celie bol milý. Cítila k nemu dôveru a priateľstvo. Čarodejník si povzdychol a opatrne na ňu pozrel.

„Len rozprávaj. Možno ma konečne naučíš držať jazyk za zubami," povzbudil ho Montego s úškrnom. Vlkova poznámka vyvolala úprimný smiech u Kalona. Soran si všetkých opatrne premeral, akoby zvažoval, či si z neho neuťahujú. Povzdychol si.

„Hneď po mojom narodení mama zomrela. Vyrastal som s otcom a jeho sestrou, ktorá bola podľa neho trošku pomätená a psychicky chorá. Zatiaľ, čo teta mi čítala rozprávky, učila ma presádzať kvety a rozpoznávať bylinky, otec sa zo mňa pokúšal urobiť chlapa. Chcel, aby som bol bojovníkom a pokúšal sa ma naučiť rôzne zaklínadlá a kliatby. Nadával tete, že zo mňa robí ženu v domácnosti," kyslo sa zatváril, no na jeho poznámke sa nikto nezasmial.