Plameň v daždi

27# kvapka-Montego

„Môžeš zastať, prosím!" vydýchol Soran skrz zaťaté zuby.

„Nik nás neprenasleduje."

Montego pomaly zastal a Soran z neho okamžite zoskočil. Oprel sa o kolená a lapal po dychu, akoby celý ten čas bežal on a nie Vlk. Vlčí princ veľmi dobre vedel, že jeho priateľ nemá v láske jazdu na koni a zjavne ani na vlkovi. Zabáral mu prsty do srsti až to bolelo a kŕčovito sedel na jeho chrbte akoby mal z neho každú chvíľu zletieť. Montego sa premenil do svojej ľudskej podoby.

„Čo tu robíš?"

„Znova dávam partiu dohromady," zaceril sa Montego.

„Teraz?" nechápal Soran.

„Áno, trvalo mi to, priznávam sa, ale nikoho to asi nenapadlo."

„Hľadáš Sariu," uškrnul sa Čarodejník.

Montego otvoril ústa, no zahanbene prikývol.

„Ale prečo tu? Ak by tu bola, poslal by som ti správu."

„Myslíš, že tu nie?"

„Prečo by mala?"

„Žila v Malawi, Aezene, Iske aj vo Vegraxe."

„Čo Kusiya?"

„Pochybujem, že by žila na mieste, kde by na mňa mohla naraziť. Celé som to pokašľal, Soran, dobre to vieš. Myslel som, že bude práve v Tushene, pretože tu nestrávila ani zlomok svojho života."

Dvaja priatelia vykročili po lesnej ceste. Soran zavrtel hlavou.

„Nemyslím si, že by chcela otvoriť novú etapu života. Ako to bolo s Ardentiou? Princezná odrazu zmizla, no počas vojny sa vrátila do Malawi. Potom ušla opäť, ale viac sa do Malawi nevrátila."

„Ty myslíš?"

„Som si takmer istý," usmial sa Soran.

„Soran, ty si génius!" skríkol Montego a zovrel ho v objatí. Čarodejník sa rozosmial, no smiech sa zmenil v zaskučanie, keď Montego podráždil rany zo skúšky. Vlk sa okamžite odtiahol a ustarane si obzrel priateľa. Čarodejník iba mávol rukou. Kráčal so zdvihnutou hlavou vpred. Montego ho nasledoval.

„Chceš mi povedať, že toto bola skúška?!" zavrčal.

„Folen a ja sa nemáme v láske odkedy sme nastúpili do školy."

„Však ťa takmer zabil!"

„To by majstri nedovolili!" ohradil sa Soran.

„Videl som to. Takto vyzerá poprava, Soran!" štekol Montego. Čarodejník sa usmial, no potom sa jeho oči zaleskli.

„Zlyhal som. Neprešiel som skúškou. Folen nie len vyhral, ale totálne ma znemožnil. Najhoršie na tom je, že keby nebolo teba, zjavne by ma museli z bojiska odniesť na ležadlách. Len som všetkým potvrdil, že som mizerný bojovník a nemám šancu stať sa raz učiteľom. Ako môžem niekoho učiť, keď sám som nemožný?" kopol do kameňa na ceste.

„Soran, prestaň! Porazil si úlomky Temnoty. Niekoľkokrát. Ovládaš zaklínadlá, ktoré iný čarodejník nezvládne. Čo na tom, že si pohorel na skúške? Keď ťa takto uvidí tvoja zamilovaná susedka, pravdepodobne ťa znásilní."

„Harmony? Odkiaľ ju poznáš a prečo by ma ona, preboha, znásilňovala?" nechápal Čarodejník.

„Stretol som ju na trhu. Kamarát, ty sa nezdáš, ale pletieš hlavy ženám na počkanie. Nehovor mi, že si si jej správanie nevšimol. Tá je do teba zamilovaná až ma z toho svrbel nos," zasmial sa Montego.