Plameň v daždi

29# kvapka-Montego

„Aj ja ťa rád vidím, Kalon," vyceril Vlk zuby a arogantne si sadol oproti nemu. Soriana sa jemne šupla k Vlkovi a nesmelo sa usmiala.

„Predstavujem ti Sorianu."

„Soriana? Soran?! Čo do kotla pekelného?!" spadla Kalonovi sánka.

„Museli sme ťa nejako nájsť," mykla plecami Soriana.

„Ale toto je..."

„Geniálne, vieme," prevrátil Vlk očami.

„Čo tu robíte, vy blázni?" zavrtel Upír hlavou a pobavene si ich premeral, keď sa oprel o stoličku s prekríženými rukami. 

Dvaja cestovatelia mu vysypali koniec neslávnej výpravy aj Montegovu úvahu. Kalon na nich pochybovačne hľadel, avšak ako náhle Montego spomenul , jeho oči zaiskrili záujmom. Montego prehltol nemiestnu poznámku na generála a ochrancu slabších o tom, že teraz je vrah.

„Takže my by sme sa mohli pridať k tým... lovcom?" prižmúril oči.

„Myslím, že áno. Otec mi hovoril, že robia pravidelne nábory Elementárov. Tých zdatných zaradia do skupiny, slabších vycvičia."

„A vy sa nimi chcete stať?" nadvihol obočie.

„Montego je tu hlavne kvôli Sarii, no myslím, že keď už o niečom takom vieme, tebe aj Celii by to pomohlo. Celkovo," starostlivo vyberala Soriana slová.

„To by mohlo byť ono," zamyslel sa Upír s úsmevom.

Montego priam videl v ňom drsného, odvážneho generála, ktorý je ochotný obetovať život na bojisku. V jeho očiach opäť vzplanula nádej. Opäť mal možnosť vstúpiť do armády, bojovať, udržiavať mier. Ponúkli mu tentokrát oveľa viac ako počas výpravy. Vtedy sa pridal len preto, že poznal Sariu a neodolal jej pomôcť. Teraz mu ponúkli možnosť opäť byt generálom. Získať prácu, ktorú tak miloval. Čo viac treba dať zlomenému srdcu generála ako novú nádej, že opäť bude užitočným a nebude z neho viac vyhnanec?

„Istotne existujú Venandiovia a je možné sa k nim pridať? Nech sa opäť netrepeme niekam zbytočne," prekrížil si ruky na prsiach Kalon, keď boli vo vlaku na ceste do Isky. Montego prevrátil očami.

„Áno, existujú. Myslíš si, že by si kráľ bol vymýšľal?"

„Trepal som sa do Vegraxu iba na základe proroctva a Sariiným prosiacim očiam. Pomohol som, pretože som nemal, čo stratiť."

„Aj tak si to vzdal!"

„Urobil som, čo ste chceli! Doviedol som vás ku hradu!"

„A potom si zbabelo ušiel!"

„Urobil som to, čo bolo správne!"

„Zbabelé!"

„Drž papuľu, princiatko! Bojoval som v poriadne krvavých bitkách, zatiaľ, čo tvoj zadok zohrievali vankúše na tróne! Tak mi nekáž o odvahe a zbabelosti."

„Nikdy som nesedel na zadku ako idiot. Bojoval som!"

„Samozrejme," prehodil Kalon sarkasticky.

Montego sa napaprčil a chcel niečo tomu upírskemu ksichtu odseknúť. Nikto o ňom nebude tvrdiť, že je zbabelec, že niekedy utiekol z boja. Nikdy to neurobil a nikdy to neurobí! Nebol iba princom. Bol Vlkom, bojovníkom! Otváral ústa, no skočil do toho Čarodejník, ktorý bol opäť mužom.

„Musí to byť možné, Kalon. Dáva logiku, že vie o tom minimum ľudí. Nájdeme ich a budeš sa k nim môcť pridať. Opäť budeš generálom a slúžiť ľuďom. Nie ako štvanec a vrah, ale hrdina," usmial sa. Kalon mu úsmev opätoval.