Plameň v daždi

22# kvapka-Montego

Ďalší deň sa štyrom hrdinom vliekol. Od okamihu, ako Saria odcválala preč a Montego sa hnal za ňou vo vlčej podobe, tak aj ostal. So sklonenou hlavou a vtiahnutým chvostom sa vliekol za priateľmi na koňoch. No, nie len on bol tichý. Celia po prvých nadávkach tiež stíchla a držala sa po boku Kalona, ktorý ich viedol. Ten bol zamyslený a ledva vnímal okolie. Soran sa prihováral Vlčiemu princovi, no ten naňho ledva pozrel. Nemal náladu a priateľove slová mu neboli ani malou útechou. Sem-tam po ňom zavrčal a Čarodejník sa vtedy rýchlo stiahol. Morálka cestovateľov bola narušená a to ich čakala ďalšia rana, ktorú traja z nich vôbec neočakávali.

Kalon odrazu zastal a otočil sa k Vlkovi, Elfke a Čarodejníkovi. Montego zdvihol konečne zrak. Naklonil hlavu a spýtavo hľadel na bývalého generála s ktorým sa po prvýkrát stretol pred pár rokmi.

„Tam je hrad Fallington. Zvládnete to už aj sami," smutne sa pousmial.

„Prosím?" nadvihla Celia šokovane obočie.

„Kalon, čo to," nechápal Soran.

„Tu moja cesta končí," odvetil Upír.

„Počkaj!" skríkla Celia.

„Kam sa ženieš? Za tou zbabelou Líškou?!"

„Nie je zbabelá. Urobila správnu vec. Možno ti to nedošlo, Celia, ale pre Sariu sme boli priateľmi. Odišla, aby nás chránila. Počula si ju. Chaos, oheň a tieň. Elementy spojené s Peklom a Temnotou. Temnota by ma mohla rovnako ovládnuť ako ju, ale pochybujem, že by sa Soran alebo Montego vrhli ku mne a láskavo ma pobozkali," uškrnul sa.

„Preboha, prestaň! Nič ťa neovládne, prečo by?"

„A prečo Sariu? Celia, mňa Temnota nechcela zabiť. Chcela ma ovládnuť, aby som sa pripojil k ovládnutej Sarii. Cítil som to. Bol som požiadaný, aby som šiel na výpravu a naučil Montega a Sariu využívať ich elementy na boj proti úlomkom Temnoty. Saria to zjavne dokáže bez mojej pomoci a aj Montego je už vo svojom obore majstrom. Moja úloha sa skončila."

„Kalon, nemôžeš nás predsa aj ty opustiť!" namietol Soran.

„Musím, aby som vás neohrozil," pousmial sa Upír.

„Kedykoľvek sa stavte v Aezene. Nájdete ma."

Zoskočil z koňa a podal opraty Celii, ktorej oči pomaly vypadli z jamiek. Kráčal k lesu, z ktorého len pred chvíľkou vyšli. Montega to nahnevalo. Takže teraz všetci postupne budú odchádzať, pretože dostali syndróm veľkého hrdinu?!

Skočil Upírovi do cesty a vyceril tesáky. Uši bojovne stiahnuté dozadu, hrdelné vrčanie a obranný postoj. Odmietal ho pustiť ďalej, odmietal ho nechať ísť. Kalon sa uškrnul.

„Aké dojemné, Vĺčik," zapriadol.

„Avšak ja som sa rozhodol."

Montego zavrčal a urobil krok. Zacvakal tesákmi a varovne sa načiahol za Kalonovou rukou. Upír prevrátil očami a vyhrnul si rukávy na košeli. Vyceril tesáky a jeho oči zablčali červeňou. Syčanie sa stretlo s vrčaním a dve bytosti sa na seba vrhli. Montego skočil, no Kalon ho zdrapil okolo krku a strhol na zem. Vlk sa okamžite staval na nohy. Zavrčal a opäť sa pustil do skúsenejšieho Upíra. Celia so Soranom po nich kričali, avšak báli sa len tak skočiť medzi nich. Predsa len nemali ani tesáky, ani ostré pazúry, ktorými by ich od seba mohli odtrhnúť. Celia sa síce pokúšala manipulovať vetrom, ale bojovníci neustále uskakovali z jednej strany na druhú. Hoci ich zemetrasenie od Sorana donútilo klesnúť do trávy, dlho im to nevydržalo a driapali sa aj poležiačky.