Plameň v daždi

21# kvapka-Saria

Saria uháňala a zastavovala, iba keď to bolo nevyhnutné. Cesta bola o to kratšia. Nič ju nezdržovalo. Bola ako víchor. Hnala sa svetom ako tieň. Nie. Ako oheň. Neľútostný plameň. Navyše necválala priamo do hlavného mesta krajiny Ľudí. Narazila na malé mesto, kde sa na ňu usmialo šťastie. Cez mesto totiž viedla železničná trať. S pár prestupmi bola v cieli oveľa skôr ako trvala celá výprava. Napadlo jej, že niekto mal poriadne preštudovať trasu a nie sa nechať slepo viesť Kalonom, ktorý tadiaľ prechádzal ako generál so svojím vojskom, takže si nemohol dovoliť luxus ako vlak. Netušila, čo sa stalo s ostatnými, ale verila, že sú v poriadku a výpravu pravdepodobne aj dokončili.

Prechádzala ulicami hlavného mesta Malawi. Koňa predala na trhu, našla pre neho dobrého majiteľa. Za peniaze si kúpila krásne šaty, aby budila dojem bohatej dámy. Keď odchádzala od nových priateľov, nemala poňatia, kam pôjde. Do Isky sa stopercentne vrátiť nemohla. Svoj život v tej krajine stratila v momente, ako ju donútili ísť na tú výpravu. Netušila, kam by mohla ísť. Napadlo jej iba toto jediné miesto. Keď osud chce, bude hrať jeho hru. Bude čeliť minulosti a svojmu pôvodu. Aspoň nachvíľu.

Odhodlane kráčala k bráne a s nádychom nasadila na tvár úsmev. Miesto úzkych nohavíc, tielka a koženej bundy pred bránou stála v nádherných zelených dlhých šatách. Zbrane rafinovane skryla pod oblečenie, no niekoľkých sa musela vzdať na trhu. Sebavedome vykročila k svojmu domovu. Ako očakávala, stráže ju zastavili a odmietli vpustiť dnu. Len sa nežne usmiala na dvoch Líščích bojovníkov. Nie je predsa hlúpa.

„Kráľ vám nepovedal, že očakáva návštevu?" zažmurkala.

„Kto ste?!" štekol jeden z nich.

„Žartujete?" vykríkla dotknuto.

„Som Saria Blesse. Kráľova sesternica!" odfrkla si urazene.

Stráže si vymenili nedôverčivé pohľady.

„Panebože na nebesiach, ty to vidíš!" prevrátila očami a začala sa hrabať v kabelke, ktorú si kúpila za svoje úspory, ktoré si vzala ešte pred odchodom na výpravu. Mrmlala si popod nos a muži ju pozorovali.

„Ach tu je to!" Víťazoslávne vytiahla z list. Strčila ho jednému mužovi, ktorý ho opatrne vzal. Behal očami po riadkoch a potom ho podal kolegovi. Saria prestúpila z nohy na nohu a našpúlila pery.

„Ospravedlňujeme sa, Saria Blesse. Asi nám kapitán zabudol o vás povedať," uklonil sa jeden a viedol ju do zámku. V duchu sa víťazne škerila.

„To sa stáva. Len si robíte svoju prácu. Sebakey ma upozornil, aby som pre istotu mala pri sebe list a dobre som urobila," mávla rukou s milým úsmevom. Muž jej ho opätoval.

„Prišli ste pešo?" opýtal sa prekvapene.

„Samozrejme, že nie! Iba od trhoviska. Chcela som sa prejsť bez zbytočného rozruchu a tiež pozrieť aj tovar od obchodníkov. Čo som tu bola naposledy, pekne to tu ožilo. A ten ponúkaný sortiment. Nájde sa tam hádam všetko. Je to možno aj vyše desať rokov, čo som naposledy bola tu u svojich príbuzných," trkotala. Klamala až sa hory zeleneli, ale to jej vždy išlo najlepšie. Podvody a lži. Zatajovanie a zaobalenie pravdy,

„Netuším, kedy ste tu boli naposledy, ale Malawi len rozvitá," odpovedal pyšne strážca. Saria sa zasmiala a prikývla.

Nechala sa zaviesť do veľkolepej sály, kde sedel na tróne mladý muž. Na ryšavých vlasoch mu sedela koruna, v smaragdových očiach žiarili iskričky. Vytiahol sa do výšky, oči opäť nabrali veselý lesk. Bol taký, ako si ho pamätala, ibaže vyspelejší a mocnejší. Saria vždy vedela, že on na trón v Malawi jednoducho patrí. Seba si na ňom nevedela ani len predstaviť, no pre tohto kráľa bol ako stvorený. Bol zahĺbených do nejakých papierov s jedným so svojich radcov, ktorého Saria nepoznala. Kráľ bol taký zaujatý rozhovorom so svojím spoločníkom, že muža a svoju sestru si ani len nevšimol. Muž zákona si odkašľal a uklonil sa. Až teraz dvaja muži zdvihli zrak od papierov a venovali pohľad dvojici pred sebou.