Plameň v daždi

28# kvapka-Montego

Soran sa statočne vyhýbal otcovi, keď došiel domov. Celý čas sa skrýval u Harmony. Montego vedel, že jeho otec z neho chce mať vojaka, zdatného čarodejníka, bojovníka. Skúška bola posledná kvapka nádeje a Soran ju pokašľal. Hanbil sa mu ukázať na oči. Nepomáhalo dohováranie od Harmony ani Montegove vyhrážky. Vlk prvýkrát v živote videl Čarodejníka nervózneho a podráždeného.

„Nič nevieš, nerozumieš tomu! Nechaj ma na pokoji!" skočil po ňom ostro Soran. Vlčí princ okamžite stíchol. Iba zavrčal s prižmúrenými očami. V tejto hádke cúvol. Narazil na Soranovu hranicu, ktorú sa rozhodol aj napriek vnútornému presvedčeniu rešpektovať. Keby bol na Čarodejníkovom mieste napríklad taký Kalon, Montego by neváhal. Necúvol by, neustúpil by. Ale Soran je iný. Znesie mnoho, avšak toto je už príliš. Vlčí princ vedel, aký rešpekt má Čarodejník voči svojmu otcovi.

Ráno sa stretli pri raňajkách. Soran mal na sebe normálne oblečenie. Pozdravil Vlka a sadol si oproti nemu. Harmony ich obslúžila a potom si prisadla aj ona. Rozhodla sa, že ich pôjde aspoň odprevadiť k stanici, keďže jej Soran nechcel dovoliť, aby sa pridala na cestu. Vlčí princ sa arogantne zaškeril na priateľa, akoby sa včera medzi nimi vôbec nič nestalo. Soran mu venoval hanblivý úsmev.

„Prepáč za ten včerajšok," prehovoril kajúcne.

„Čert to ber," mávol Montego rukou.

Na stanicu sa dostali pod tieňmi kapucní. Nikto nekomentoval to, že aj Soran sa ukrýval, aby náhodou zvedavé ranné vtáčatá nežalovali jeho otcovi. Radšej nech zostanú neurčité informácie a nevedomosť, kam sa obdarený Čarodejník podel. Montego kúpil lístky na vlak. Keď sa vracal, Soran sa so svojou novou družkou držali v mocnom objatí. Prsty mali prepletené a voľnou rukou Soran objímal Harmony okolo pása a ona mala otvorenú dlaň položenú na jeho hrudi, na mieste, kde mu bilo srdce. Vlčí princ prevrátil oči.

„Hádam, že celé roky ste sa od seba držali ďalej, no teraz bez dotyku nevydržíte ani tú chvíľku, čo kúpim lístky?" zavrčal.

Harmony sa zachichotala, zatiaľ čo Soran sa iba usmial. Montego prevrátil oči a sadol si na lavičku, aby počkal na vlak. Keď konečne dorazil prostriedok, ktorý ich rýchlo odvezie do Aezenu, nastalo veľké lúčenie, kedy Vlk radšej odvrátil zrak, aby nezačal vracať svoje raňajky. Mal ich podstrčiť k vyjadreniu citov neskôr. Toto je peklo!

„Ako dlho sa poznáte?" prerušil ticho, keď konečne vyrazili z Tushenu.

„Od malička," odvetil Soran s úsmevom.

„A až teraz ste sa dali dokopy?" pohoršene zavrtel hlavou Vlk.

„Kedy si sa zaľúbil do Sarie?" vrátil mu úder Čarodejník.

„Fajn," zavrčal Montego a hodil sa na sedadlo.

Soran sa iba zasmial. Veľmi dobre vedel, že Montego celé to, čo je medzi ním a Sariou chápe všelijako a najmä po svojom.

Tentokrát v Aezene dvaja cestovatelia neváhali, kam majú ísť. Zamierili rovno skrz trh do pokojnejšej časti, kde po prvýkrát narazili na Kalona. Montego celú cestu vlakom uvažoval, ako toho prekliateho Upíra nájdu. Idú po ňom vojaci, je to vrah. Nemôže sa len tak ponevierať po meste. Skrýva sa.

„Ako vlastne nájdeme Kalona?" nadhodil.

„Rozmýšľal som nad tým," začal Čarodejník.

„Najmeme si ho."

„Čo?"

„Jeden z nás sa stane obeťou domáceho násilia. Ženy držia spolu, nie? Urobíme divadielko a jedna dobrá duša sa chytí. Povie nám o Kalonovi, a ako ho nájsť. Tak sa predsa preslávil. Ústnou chválou, povedačkami a rečami žien na trhu," uškrnul sa Soran.