Yellow Moon

1.

Sakura Haruno sa nervózne obzerala po miestnosti. Upínala zrak na Tsunade, blondínu s neustálym prísnym výrazom, ktorá bola zároveň aj Hokage jej dediny. Celú noc jej vŕtalo hlavou, čo za špeciálnu misiu dostane.

Možno už konečne nebude považovaná za neschopnú. Predstavovala si, ako jej rodičom budú žiariť tváre od toho, ako sú na ňu hrdí.

Tsunade sa hlboko nadýchla a zapísala si niečo do papierov. Nakoniec svoj zrak konečne zavesila na Sakuru.

,,Začnem s tým, že sa nám podarilo dostať Ruigu. Jedného z troch bratov," riekla Tsunade.

Sakure sa rozbúchalo srdce. Ruiga. Spomína si na neho z jednej misie, ktorú absolvovala s Narutom. Naozaj nebezpečný chlap. Vybavilo sa jej, ako ju chytil pomocou jutsu do vodného väzenia a ona sa nemohla nadýchnuť. Až nakoniec stratila vedomie.

,,Iba jeho?" zaujímala sa Sakura.

,,Áno. Našli ho dobitého kdesi v lese. Keď sa prebral povedal, že sa vzdáva,"

,,Dúfam už je v base,"

,,Nie, nie je. A tu sa dostávame k tvojej misií,"

Sakuru až zamrazilo. Ten chlap zabil nespočet veľa ľudí. A jeho bratia tiež. Možno si ho pre neho už idú a zdemolujú Konohu.

,,K-k mojej misií? Čo má moja misia spoločné s ním?!" panikárila Sakura.

,,Ruiga už nie je nebezpečný. Cítim to. Prikázala som ho umiestniť do chaty v strede lesa,"

,,Tak ty to cítiš?! Ja cítim, že to ten magor na nás našil a ty ho ešte necháš na slobode!"

,,Upokoj sa. Je zranený, ledva sa posadí,"

,,Keď vyzdravie, môže sa to všetko zvrtnúť. Možno si už jeho bratia po neho idú,"

,,Nie, cítim, že nie. Verím svojej intuícií,"

,,Preboha,"

,,Sakura, tvoja misia je ostať tam s ním a liečiť ho prirodzenou cestou bez jutsu,"

,,Prosím?!"

,,Verím ti. Ty si na túto misiu najvhodnejšia. Neboj sa, keby sa čokoľvek udeje prídu ti na pomoc stráže. Ale verím, že si dosť silná, aby si ho spacifikovala sama. Predsa len som ťa niečo naučila," žmurkla na ňu Tsunade.

,,Uvedomuješ si, že ma posielaš na smrť? Ja s tým vrahom nechcem byť v jednej miestnosti!"

,,Tvoja misia je liečiť ho prirodzene bez jutsu. To je všetko. Keď bude v poriadku rozhodnem čo s ním,"

,,Ale-,"

,,Nechceš ma sklamať Sakura, že nie?"

,,Nie..."

,,Výborne. Teraz sa vyber na miesto a ja ti dám priniesť veci,"

,,Koľko tam s ním budem musieť byť?"

,,Rátam, že mesiac. Neviem za ako rýchlo sa vylieči,"

,,Prečo nemôžem použiť lekárske jutsu a potom proste odísť?"

,,Chcem, aby si niečo vytrpel. Proste to chcem,"

Sakura si iba nahlas povzdychla.

,,A teraz už choď. Verím, že to zvládneš na jednotku."

* * *

Cestu dobre poznala. Ako malá sa tam často chodila potajomky hrávať. Sama. Moc kamarátov nemala. Možno to bolo tým, že bola šprt. Alebo proste len neschopná.

Pred ňou sa vynorila neveľká drevená chatka, ktorú obklopovali obrovské stromy. Srdce cítila až v krku. Preboha. Mesiac zavretá s vrahom uprostred lesa. Bohvie, kde sa nachádza tá sľubovaná stráž. Nohy jej oťaželi a nedokázala spraviť ani krok.

,,Vzchop sa, Sakura! Trénovala ťa samotná Tsunade, dokážeš ho spacifikovať ako nič!" povedala si.

Smelo vykročila k chate. Okná boli zastreté hnedými závesmi. Opatrne stúpala po drevených schodoch. Ticho. Otvorila drevené dvere a vstúpila do vnútra. Pred ňou stál kuchynský stôl spolu s linkou a skrinkami. Prišla k vodnému kohútiku a pomaly ho spustila. Vyvalila oči, keď zistila, že v takejto barabizni ide voda. Napravo si všimla dve postele. Zamrazilo ju, keď na jednej uvidela ležať Ruigu.

Priblížila sa k nemu. Mal dlhé fialové vlasy, doráňanú tvár a zo spomienok sa jej vybavili jeho žlté oči. Pokojne ležal a ťažko dýchal. Jeho ruky boli celé obviazané. Bolo zvláštne vidieť ho takto. Vidieť takto jedného z naobávanejších ninjov. Zaujímalo ju, prečo to Tsunade vyriešila takto. Nikdy sa so žiadnym zločincom nebabrala a zrazu toto.

Z myšlienok ju vytrhli Ruigove bolestné stony. Pomaly sa prebúdzal a ona sa zrazu zamotala v jeho vlčích očiach. Nevedela uhnúť pohľadom. Vymieňali si zmätené pohľady hodnú chvíľu.

,,Kto si?" začal pokojne.

,,Som Sakura Haruno. Budem sa o teba starať až pokiaľ sa tvoje rany nezahoja,"

Opäť cítila srdce až v krku. Prebodával ju pohľadom a ona sa nemala kam ukryť.

,,Rany na tele, či na duši?" spýtal sa.

Na duši? Nevedela, že ľudia ako on niečo cítia.

,,Špecializujem sa na tie na tele,"

,,Poznám ťa," zaskočil ju.

,,Raz sme sa stretli," riekla.

,,Si nádherná,"

Cítila, ako sa jej srdce zastavilo. Necítila z tej vety žiadnu iróniu, nevidela v jeho výraze žiadne klamstvo alebo pochyby. Upieral na ňu zrak a snažil sa zachytiť každé jej slovo aj pohyb.

,,Moje meno už určite poznáš," pokračoval.

,,Áno,"

,,Uveríš mi, keď ti poviem, že ma mrzí čo som ti spravil?"

,,Budem sa snažiť,"

*  *  *

Ruiga opäť zaspal a Sakura mala čas na premýšľanie. Úprimne, čakala, že Ruiga bude nepríjemný a uhundraný. Prekvapil ju.

Možno sa ju snaží len zmiasť. Bude na ňu sladký a potom ju v spánku zabije.

"Si nádherná."

Tá veta jej znela v hlave neustále. Či už bola pravdivá ju nezaujímalo. Bola trocha zmätená z toho, ako sa nečakane stratila v jeho očiach.

Z myšlienok ju vytrhlo klopanie na dvere. Okamžite vstala a priam ich rozrazila. Prevrátila očami, keď za nimi stál Naruto s jeho priblblým úškrnom.

,,Ahojky. Tu máš veci!" Vrazil jej do ruky dve plné tašky jej vecí.

,,Uf, dík,"

Narutov úškrn nezmizol.

,,Ešte niečo?" nadvihla obočie.

,,HAHAHAHAHHAHAHAHAHAHHAHAHAHAH!"

Naruto spustil rehot, na ktorý Sakura reagovala pravým hákom do jeho držky.

,,Drž hubu Naruto! Ruiga spí!" rozdrapovala sa.

,,Hahahaha!"

,,Čo ti je smiešne?!"

,,Tsunade mi opísala tvoj zdesený výraz, keď ti pridelila túto misiu, haha!"

Sakura prevrátila očami.

,,Dospej."

Zabuchla dvere. Odhodila tašky do kúta a zadívala sa na spiaceho Ruigu. Vyzeral tak nevinne. Ale len vyzeral. Posadila sa na posteľ oproti a opáť sa ponorila do svojich myšlienok...